Príprava výstavby desiatok kilometrov diaľnic za súkromné peniaze by sa mala riadiť osobitným režimom. Ministerstvo dopravy ho chce zaviesť prostredníctvom novely stavebného zákona, a skrátiť tak prípravu stavieb viacerých úsekov diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R1 na šesť mesiacov zo súčasných zhruba troch rokov. Konkrétnu podobu postupu, ktorý by sa mal vzťahovať aj vyvlastňovanie nehnuteľností pre dopravnú infraštruktúru, v stredu prerokuje vláda.
Štát chce zveriť výstavbu vyše 140 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest súkromnému investorovi, ktorý by mal začať stavať v apríli budúceho roka. "Väčší problém sú papiere ako technická realizovateľnosť diela," povedal dnes novinárom minister dopravy Ľubomír Vážny. Zatiaľ nie je jasné, či štát zverí stavbu ciest jednému alebo viacerým koncesionárom - súkromným investorom.
Súkromný kapitál by sa mal postarať o postavenie 102,4 kilometra diaľnice D1. V technicky náročnom úseku medzi Žilinou a Martinom sa má najskôr zlepšiť prejazdnosť asi 20 kilometrov cesty nižšej triedy, neskôr sa aj tu dobuduje diaľnica. Štát okrem toho zverí koncesionárovi aj výstavbu asi 43 kilometrov rýchlostnej cesty medzi Nitrou a Hronským Beňadikom.
Víťaz výberového konania bude známy v novembri
Víťaz výberového konania na koncesionára - súkromná firma, ktorá zaplatí výstavbu diaľnice a štát jej bude 25 rokov platiť za jej prevádzku - by mal byť známy v polovici decembra. Do konca roka by s ním mal štát podpísať zmluvu.
Podľa návrhu ministerstva sa časť ročných platieb bude uhrádzať zo štátneho rozpočtu, keďže plánované výnosy z mýta nepostačia na pokrytie platieb koncesionárovi. S vyberaním osobitného mýta pre úseky prevádzkované koncesionárom sa nepočíta.
Premiér Robert Fico nedávno vyhlásil, že diaľničné spojenie medzi Bratislavou a Košicami by malo byť hotové v roku 2010. Podľa odborníkov je však optimistický aj rok 2013, s ktorým pôvodne počítalo ministerstvo dopravy.
Vodná cesta po Váhu je v nedohľadne
Rieka Váh ešte asi dlho diaľnicu do Bratislavy od kamiónov neodbremení. Plánovaná vodná cesta, ktorá mala pomôcť celej Európe, je totiž v nedohľadne, tvrdí Ladislav Kyšeľa zo Slovenského vodohospodárskeho podniku. Platí to podľa neho aj napriek tomu, že znovu ožila myšlienka postaviť vodnú nádrž pri Seredi, ktorá by doplnila existujúcu sieť vážskych priehrad.
"Zámery na splavnenie Váhu boli, ale nemyslím si, že by v dohľadnom čase boli naplnené. Neviem si predstaviť, kto by stavbu financoval. Doposiaľ všetky pokusy stroskotali na peniazoch," povedal ČTK Kyšeľa. Len vodná nádrž pri Seredi by si podľa neho vyžiadala asi 15 miliárd korún. Je to asi dvojnásobne viac, než by tento rok malo ísť zo štátneho rozpočtu na budovanie diaľnic. Ďalšie peniaze by boli navyše potrebné na vybudovanie plavebných komôr na existujúcich vážskych priehradách od Hlohovca po Žilinu, dodal vodohospodár.
Peniaze chýbajú aj na protipovodňové opatrenia
"Investorské odhady hovorili asi o 110 miliardách korún," potvrdil Michal Pikus, ktorý bol jeden zo zakladateľov občianskeho združenia Vážska vodná cesta. To sa však počítalo už aj so spojením Váhu s Odrou na Morave, ktorá ústí v Poľsku do Baltského mora. Váh sa zase vlieva do Dunaja, a ten do Čierneho mora. Vznik európskej vodnej cesty však v najbližších rokoch neočakáva ani Pikus, hoci jeho združenie vzniklo práve s ambíciou podporiť projekt splavnenia Váhu. "Je to len také prešľapovanie na mieste," dodal. Veľké náklady by si podľa neho vyžiadali aj opatrenia na ochranu chráneného rastlinstva a živočíšstva, ktoré by mohli byť stavbou ohrozené.
Peniaze pritom chýbajú aj na protipovodňové opatrenia. Na rozdiel od regulovaného Váhu spôsobila napríklad Morava, rieky na východe Slovenska a ďalšie toky za posledných desať rokov škody v hodnote asi 17 miliárd korún. Zabrániť by im mohli hrádze a ďalšie nádrže, náklady na ich stavbu však ministerstvo životného prostredia odhadlo na 34 miliárd korún.
Ak by sa aj našli potrebné peniaze, ďalším problémom pre prípadnú plavbu môže byť podľa Kyšeľu aj chýbajúca druhá časť dunajského vodného diela Gabčíkovo. Nádrž Nagymaros mala zdvíhať aj hladinu Váhu, pretože v súčasnosti je v ústí málo vody a plávať tam možno len vtedy, ak sa hladina zvýši, dodal. Problémovým by z pohľadu plánov vodnej cesty bola aj plavba cez Piešťany, pretože lodiam by v ceste stál známy Kolonádový most, uzavrel.
