Vláda dnes schválila zvýšenie ďalších sociálnych dávok. Od septembra dostanú rodičia pri narodení dieťaťa o sto korún viac. O niekoľko desiatok korún si raz za rok polepšia napríklad aj rodičia trojčiat. Vláda zároveň odobrila zvýšenie príspevku na pohreb.
Jednorazová podpora od štátu pri narodení dieťaťa stúpne podľa vládneho nariadenia na 4560 korún. Ročne si podľa ministerstva práce na ňu uplatní nárok takmer 52.000 rodičov.
Rodičia, ktorým sa súčasne narodili tri alebo viac detí, prípadne sa im v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá či viac detí súčasne, štát raz ročne vyplatí na jedno dieťa viac o 50 až 70 korún. V prípade dieťaťa do šiestich rokov porastie príspevok na 2470 korún z terajších 2420 korún, na staršie dieťa do 15 rokov dostanú rodičia 3050 korún namiesto súčasných 2980 Sk, na 15-ročné 3240 Sk namiesto terajších 3170 Sk.
Obidva príspevky sa zvýšia o predpokladanú priemernú mieru inflácie - 2,2 percenta. Ich zvýšenie si vyžiada do konca roka výdavky zhruba 1,4 milióna korún. V budúcom roku by celkové náklady mali dosiahnuť takmer 262 miliónov korún. Príspevok na pohreb, ktorý sa posledné dva roky neupravoval, sa zvýši o 100 korún na 2400 Sk.
Od januára tohto roku dostávajú rodiča na prvé dieťa aj jednorazový príplatok 11.000 Sk. Premiér Robert Fico už skôr ohlásil zámer zvýšiť túto podporu, konkrétny návrh zatiaľ ministerstvo práce nepripravilo.
Od septembra by sa mal zvýšiť aj prídavok na dieťa všetkým rodičom, a to o desať korún na 550 Sk mesačne. Materiál ministerstva práce sa však ešte na rokovanie vlády nedostal.
Kabinet už skôr v auguste súhlasil s tým, aby novú mesačnú 300-korunovú dávku dostávali od nového roku dôchodcovia, ktorí majú nezaopatrené deti. Od septembra budú okrem toho dostávať o niečo viac peňazí ľudia v hmotnej núdzi, na nárast príspevkov o desiatky korún sa môžu tešiť aj poberatelia príspevkov na bývanie.
Hasiči by mali mať sociálne výhody ako policajti
Hasiči a horskí záchranári by mali mať od budúceho roka nárok na výsluhové dôchodky a ďalšie sociálne výhody, aké majú policajti či vojaci. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorú dnes na návrh ministerstva vnútra schválila vláda. O zákone bude ešte rozhodovať parlament.
Hasiči a členovia Horskej záchrannej služby by mohli dostávať výsluhový dôchodok po pätnástich odpracovaných rokoch. Podľa návrhu novely by im ho štát vyplácal po dovŕšení 55. narodenín, po uplynutí prechodného obdobia by sa mala táto hranica v roku 2010 znížiť na 50 rokov. Riadny dôchodkový vek je v súčasnosti u mužov 62 rokov, čo bude po prechodnom období platiť aj pre ženy.
Na policajtov, vojakov, príslušníkov Slovenskej informačnej služby či väzenských strážcov sa nevzťahuje zákon o sociálnom poistení. Príslušníci silových zložiek sú tak oslobodení od platenia odvodov a dôchodky dostávajú podľa osobitného zákona.
Potrebu priznať hasičom a horským záchranárom výsluhové dôchodky a ďalšie výhody - napríklad invalidný výsluhový dôchodok či odchodné - ministerstvo v návrhu odôvodňovalo tým, že ich zamestnanie je podobne fyzicky a psychicky náročné ako povolanie policajtov a vojakov.
Policajti majú v súčasnosti nárok na doživotný výsluhový dôchodok po 15 odpracovaných rokoch vo výške 30 percent zo základu, ktorý sa vypočíta zo služobného platu. Po 30 odslúžených rokoch sa dôchodok môže zvýšiť až na 60 percent základu, čo by malo platiť aj v prípade hasičov a horskej služby.
Vláda dnes okrem novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov odobrila aj zmeny v zákone o štátnej službe príslušníkov silových zložiek, podľa ktorého by mohli policajti získavať od budúceho roka príspevok na bývanie do výšky 7000 Sk. Podobné pravidlo už platí pre vojakov.
Prihlášku na vysokú školu bude asi možné posielať jednoduchšie
Budúci uchádzači o štúdium na vysokej škole budú asi môcť prihlášky posielať jednoduchšie než v súčasnosti. Vláda totiž schválila štúdiu ministerstva školstva, ktorá by mala tvoriť základ pre prípravu elektronického podávania prihlášok. Na vysoké školy sa v posledných rokoch hlásila väčšina študentov, ktorí skončili strednú školu.
Ministerstvo odhadlo, že spočiatku bude prostredníctvom internetu posielať prihlášky asi tretina uchádzačov. V priebehu troch rokov by si mohli stredoškoláci obľúbiť elektronické podávanie prihlášok natoľko, že by tvorili až 90 percent zo všetkých poslaných tlačív. Tento rok pritom vysoké školy zaznamenali viac ako 100.000 prihlášok, jeden uchádzač však môže podať aj viacero žiadostí.
Riešenie si ešte podľa ministerského materiálu vyžaduje systém overovania údajov, ktoré uchádzač uvádza. Ide napríklad o známky z vysvedčení. Ministerstvo školstva počíta s tým, že by ich s pomocou špecializovaných počítačových programov overovali stredné školy.
Nákup potrebného vybavenia by si podľa ministerstva vyžiadal asi štyri milióny korún a prevádzka ďalšie necelé štyri milióny Sk. Ministerstvo školstva hospodári s viac ako 50 miliardami korún.
Na hranici s Ukrajinou by mal pribudnúť nový hraničný priechod
Na hranici Slovenska s Ukrajinou by mal pribudnúť nový cestný hraničný priechod. S medzivládnou dohodou o jeho výstavbe medzi obcami Čierna a Solomonovo dnes súhlasila vláda. Hranica s Ukrajinou by sa koncom tohto roka mala stať východnou hranicou schengenského priestoru bez hraničných kontrol.
Stavba by mala byť podľa materiálu ministerstva dopravy ukončená do konca roku 2011. Náklady na rekonštrukciu cesty by mali dosiahnuť podľa hovorcu ministerstva Mariána Jánošíka 610 miliónov korún, ďalšie prostriedky by mali ísť z rozpočtu ministerstva financií. Na výstavbu infraštruktúry bude môcť Slovensko získať prostriedky z európskych fondov.
Na takmer 98-kilometrovej slovensko-ukrajinskej hranici existujú v súčasnosti pre vodičov dva cestné priechody. V prevádzke je momentálne len priechod vo Vyšnom Nemeckom, ktorý prešiel tento rok rekonštrukciou. Ďalší v Ubli otvoria pre verejnosť po prestavbe v septembri. Okrem toho môžu peší turisti a cyklisti prechádzať na Ukrajinu aj vo Veľkých Slemencoch, ďalšie dva priechody sú železničné.
Slovensko chce spolu s ďalšími novými krajinami Európskej únie vstúpiť do schengenského systému na prelome rokov 2007 a 2008. Hraničné kontroly by sa mali zrušiť na hranici s Rakúskom, Českom, Maďarskom a Poľskom, sprísniť by sa mali naopak na hranici s Ukrajinou. Slovensko, ktoré pôvodne meškalo v zabezpečovaní svojej východnej hranice, nedávno dostalo kladné ohodnotenie od Bruselu.
