"Odhodlanie vlády zabezpečiť vstup Slovenskej republiky do eurozóny v roku 2009 a súčasný vývoj plnenia kritérií pre vstup do eurozóny sa zatiaľ reálne neodráža v jednoznačne pozitívnom hodnotení pripravenosti Slovenska, ktoré prezentuje Európska komisia (EK) a Európska centrálna banka (ECB)," uvádza sa v schválenom akčnom pláne, ktorý predložilo ministerstva zahraničných vecí.
Premiér Robert Fico však zdôraznil, že opatrný postoj európskych inštitúcií je logický. "My iba konštatujeme, že postoje Európskej centrálnej banky a Európskej komisie sú naďalej k Slovensku rezervované," povedal na tlačovej konferencii k materiálu, ktorý podľa neho vznikol aj na podnet komisára pre hospodárske a menové záležitosti Joaquína Almuniu.
"Tento materiál má ambíciu aktivizovať všetky zložky, ktoré sa na tomto zúčastňujú tak, aby spoločný cieľ bol splnený," poznamenal dnes guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ivan Šramko. Podľa ministra zahraničných vecí Jána Kubiša vláda prijatím dokumentuje sleduje iba zintenzívnenie komunikácie so zahraničnými partnermi.
Pochybnosti má Európska centrálna banka
Pochybnosti o plánoch Slovenska na prijatie eura zazneli v júni z vnútra ECB. Podľa dokumentu, na ktorý sa odvolala agentúra Reuters, ekonómovia a úradníci banky napísali, že Slovensko by nemuselo trvalo udržať nízku infláciu. Práve toto kritérium považujú ekonómovia za najrizikovejšie. Slovensko by ho síce podľa ministerstva financií aj Národnej banky Slovenska (NBS) malo splniť, podľa zamestnancov ECB však bude rozhodujúca jeho udržateľnosť, teda cenový vývoj v budúcnosti. Vedenie banky oficiálne tieto pochybnosti nevyslovilo.
Práve inflačné kritérium považujú ekonómovia za najrizikovejšie. Podľa premiéra ho však Slovensko začne platiť už za tento mesiac. "Predpokladáme, že na budúci rok budeme v tom dôležitom referenčnom období hlboko pod hranicou inflácie, ktorá je vyžadovaná na to, aby krajina mohla zaviesť euro," vyhlásil dnes Fico. Podľa dokumentu ECB bude rozhodujúca udržateľnosť nízkej inflácie aj v budúcnosti.
Pre Slovensko bude rozhodujúca konvergenčná správa, ktorá sa očakáva v apríli 2008. Podľa vládneho materiálu z doterajších konzultácií vyplynulo, že inštitúcie EÚ budú pri hodnotení pripravenosti Slovenska na euro "pristupovať veľmi striktne a budú vyžadovať maximálne plnenie všetkých maastrichtských kritérií". Zástupcovia Európskej komisie a ECB sa zatiaľ vyjadrujú len veľmi opatrne, zdôraznila vláda.
Slovensko bude úrady presviedčať o udržateľnosti nízkej inflácie
Vylepšiť slovenské vyhliadky na euro pred podaním žiadosti o hodnotenie by malo podľa schváleného akčného plánu zriadenie rokovacích tímov a čo najrýchlejšia príprava podkladových materiálov a argumentov pre príslušné úrady. Cieľ je najmä presvedčiť európske úrady a krajiny eurozóny o tom, že Slovensko udrží nízku infláciu a verejný schodok. Vláda sa chce zamerať aj na vysvetľovanie, ako infláciu ovplyvní očakávané posilňovanie koruny, využívanie eurofondov, zvyšovanie svetových cien energií alebo očakávaný rast cien nehnuteľností.
Rokovaciu skupinu na najvyššej úrovni bude tvoriť premiér, ministri financií a zahraničných vecí a guvernér NBS. Druhú úroveň budú tvoriť tri tímy na úrovni štátnych tajomníkov ministerstiev a členov Bankovej rady NBS. Okrem toho sa počíta so skupinou expertov z ministerstva financií a NBS. Pomôcť s kampaňou majú aj slovenskí diplomati v Bruseli, poslanci Národnej rady a zahraničné finančné podniky na Slovensku.
NBS považuje dynamický rast HDP za zdravý a udržateľný
Národná banka Slovenska (NBS) považuje rast hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý sa v druhom kvartáli medziročne zrýchlil na 9,2 percenta, za zdravý a udržateľný. Podmienkou však je, že sa jeho štruktúra oproti predchádzajúcemu obdobiu nezmenila a ekonomiku dopredu naďalej ťahal hlavne export.
"Pokiaľ jeho podstatnou časťou (ekonomického rastu) bol stále zahraničný dopyt a exportná výkonnosť ekonomiky, tak nemusí priniesť vážne ekonomické nerovnováhy," povedal dnes novinárom guvernér NBS Ivan Šramko. Ak by sa štruktúra rastu zmenila a začal by prevažovať domáci dopyt a iné faktory, centrálna banka by sa intenzívnejšie zaoberala udržateľnosťou robustnej ekonomickej výkonnosti, dodal.
Predbežné údaje o raste ekonomiky v druhom štvrťroku zverejnil Štatistický úrad v utorok. Jeho detailnejšia štruktúra bude k dispozícii začiatkom septembra. V prvých troch mesiacoch ekonomika medziročne vzrástla o deväť percent, za celý uplynulý rok dosiahol rast HDP 8,3 percenta.
Inflačné kritérium budeme musieť plniť možno už od tohto mesiaca
Slovensko by pravdepodobne malo podľa Šramka inflačné maastrichtské kritérium začať plniť už tento mesiac. Naznačili to podľa neho údaje o vývoji spotrebiteľských cien podľa národnej metodiky, zverejnené Štatistickým úradom SR minulý týždeň. "Predpokladám, že harmonizovaný index sa priblíži k situácii, že budeme plniť aj 12-mesačný priemer, čo znamená, že budeme plniť od tohto mesiaca aj inflačné kritérium. Čísla, ktoré sme dostali k dispozícii, dávajú dosť vážne dôvody na potvrdenie týchto slov," povedal Šramko po stredajšom rokovaní vlády.
Slovensko chce jednotnú európsku menu prevziať od januára 2009. Ak chce splniť kritérium inflácie, nesmie medziročný rast spotrebiteľských cien podľa európskej metodiky v sledovanom období prekročiť o viac ako 1,5 percentuálneho bodu 12-mesačný priemer troch krajín EÚ s najnižšou mierou inflácie.
Autor: zh
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
