Bratislava 15. augusta (TASR) - Na Slovensku využíva možnosť elektronicky si poslať prihlášku na vysokoškolské štúdium do 30 percent uchádzačov. Podľa rektorov vysokých škôl je dôvodom slabého záujmu nevyužívanie elektronického podpisu.
S tým súhlasí aj Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií, ktorá združuje vyše 90 percent týchto škôl. Podľa jej prezidenta Pavla Sadloňa stredné školy zatiaľ nemajú dôvod vlastniť elektronický podpis a obávajú sa, či zavedenie tejto služby nebude pre nich zdvojenie doterajšej práce.
V súčasnosti totiž stredná škola študentovi posledného ročníka potvrdzuje správnosť údajov na vyplnenom úradne schválenom formulári prihlášky s prílohami. Následne ju študent odošle alebo zanesie osobne na vysokú školu.
Podľa štúdie uskutočniteľnosti, ktorú schválila dnes vláda, ministerstvo školstva v súvislosti s potvrdením správnosti osobných údajov uvažuje o dvoch alternatívach. Ak uchádzač o štúdium je držiteľom elektronického podpisu, potvrdí ním elektronickú prihlášku. Ak nie je jeho držiteľom, bude musieť vytlačiť definitívne vyplnenú elektronickú prihlášku, stredná škola mu skontroluje zadané údaje a na vytlačenej prihláške alebo formou elektronickej návratky potvrdí správnosť údajov. Uchádzač ju potom odošle na vysokú školu, alebo ju predloží počas prijímačiek.
Niektoré univerzity však už majú v ponuke aj elektronický spôsob podávania prihlášky na štúdium, vyvinuli si na to aj vlastný softvér. Ako pre TASR uviedol rektor Žilinskej univerzity v Žiline Ján Bujňák, ich sedem fakúlt používa tento spôsob podania prihlášky už dlhšie, avšak využitie je minimálne. "Prevláda konzervativizmus, stále využívajú poštové doručenie alebo sa ním aspoň poisťujú, že sme naozaj zaregistrovali ich prihlášku. Elektronicky to najviac posielajú tí, ktorí si rozhodnutie nechávajú na posledné dni," vysvetlil Bujňák.
Takúto službu ponúka uchádzačom o štúdium na troch zo svojich siedmich fakúlt aj Slovenská technická univerzita (STU). Aj oni si však softvér, rovnako ako Žilinčania, vyvinuli sami. "Náklady sme mali minimálne, softvér vyvinula naša Fakulta informatiky a informačných technológií," uviedol pre TASR rektor STU Vladimír Báleš. Zároveň dodal, že v prípade záujmu nevidí problém v komerčnom ponúknutí tohto softvéru aj iným školám.
Univerzita Komenského (UK), ktorá s vyše 20 tisíckami záujemcov o štúdium vedie rebríček najatraktívnejších škôl, zatiaľ takúto službu neposkytuje. "Verejne obstarávame systém Študent II, ktorý zahŕňa aj túto službu. Chceli sme to sprevádzkovať už v septembri, ale je to zatiaľ nereálne - vidím to až na zimný semester 2008/2009," objasnil rektor UK František Gahér.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, ktorá spomedzi desiatich súkromných vysokých škôl zaregistrovala najviac uchádzačov o štúdium, o zavedení tejto služby zatiaľ neuvažuje. Podľa slov vedúcej študijného oddelenia Zlatice Ondrušovej to však môže byť predmetom už zasadnutia októbrového kolégia.
