Banská Bystrica 16. augusta (ČTK) - K nižšiemu počtu ochorení prispeli prísnejšie hygienické predpisy pri výrobe ovčieho syra a bryndze, ale aj väčšia opatrnosť ľudí, povedala ČTK riaditeľka regionálneho Úradu verejného zdravotníctva v Liptovskom Mikuláši Eva Chobotová.
"Epidemiológovia už dlhší čas nezaznamenali hromadný výskyt tohto nebezpečného ochorenia," povedala Chobotová. Napriek tomu sa každý rok na Slovensku po konzumácii tepelne nespracovaných potravín nakazí približne 1500 ľudí. Problémové bývali najmä salaše, kde sa ovčí syr a bryndza vyrába tradičnou technológiou. Veľkí spracovatelia mlieka musia naopak svoje výrobky pasterizovať a preto pri dodržaní technologického postupu od ich výrobkov nebezpečenstvo nákazy nehrozí.
Po vstupe do Európskej únie museli bačovia na salašoch vymeniť tradičné drevené nádoby a pomôcky za antikorové, ktoré sa ľahšie čistia. Jozef Badánik zo salaša Krajinka pri Ružomberku si však myslí, že na zákaz používania tradičných nádob nebol dôvod. "Drevo predsa ešte nikomu neuškodilo," povedal. Turisti si tak môžu kúpiť ovčí syr, bryndzu alebo korbáčiky vyrobené v prevádzke plniacej požiadavky Európskej únie.
Jedným z mála salašov, kde si môžu turisti pre seba ovčí syr sami vyrobiť, je Eurosalaš Brest pri Brezne. Podľa Evy Grénerovej, konateľky spoločnosti, ktorá salaš prevádzkuje, však potom za hygienickú nezávadnosť vyrobeného syra nezodpovedajú. Syr si turisti odnesú domov a konzumujú ho na vlastné riziko, povedala Grénerová.
Napriek tomu, že sa počet ochorení kampylobakteriózou znižuje, hygienici aj naďalej upozorňujú na možnosť nákazy. Každý rok sa snažíme zvyšovať povedomie turistov o hroziacom nebezpečenstve, zakončila Chobotová.
rez fil
