Bratislava 17. augusta (TASR) - V utorok 21. augusta si pripomenieme 39. výročie obsadenia Československa vojskami spojeneckých armád Varšavskej zmluvy v roku 1968.
Vstupu vojsk predchádzal demokratizačný proces, ktorý naštartovalo zasadanie ÚV KSČ z 3. - 5. januára 1968, keď za prvého tajomníka zvolili Alexandra Dubčeka. Prvé tri mesiace roka l968 charakterizovali personálne zmeny na najvyšších miestach. Noví ľudia vo vedení štátu, strany, Národného zhromaždenia, ako aj vlády Ludvík Svoboda, Alexander Dubček, Josef Smrkovský a Oldřich Černík sa snažili o demokratizáciu spoločnosti v ČSSR. Ľudia sa začali vo zvýšenej miere zaujímať o politické dianie v krajine. V tomto období sa kryštalizovalo v rámci ÚV KSČ aj konzervatívne krídlo, ktoré neskôr aj podporilo vojenskú intervenciu do ČSSR. Akčný program, ktorý prijalo aprílové zasadanie ÚV KSČ, označil za jeden z kľúčových problémov potrebu ekonomického rastu a vytvorenia priestoru pre spoločenskú iniciatívu.
Máj a jún l968 sa niesli v znamení zosilnenia tlakov proti pojanuárovému vývoju v ČSSR zo strany ZSSR a následne aj ďalších socialistických krajín. Odporcovia Pražskej jari ď68 sa zaktivizovali najmä po občianskej výzve Dvetisíc slov, ktorú mnohí nazvali buržoáznym a kontrarevolučným aktom. Výzva Dvetisíc slov, ktorú 27. júna l968 skoncipoval spisovateľ Ludvík Vaculík a podpísalo ju množstvo literátov, vedcov, športovcov, ako aj široká verejnosť, deklarovala vehementnú podporu demokratizačnému procesu Pražskej jari 1968.
V júli a auguste 1968 sa uskutočnilo niekoľko medzinárodných návštev, stretnutí a konferencií krajín Varšavskej zmluvy, ktoré pod tematickou zásterkou problémov medzinárodného komunistického hnutia sa zameriavali najmä na situáciu v ČSSR. Známe sú predovšetkým rokovania medzi členmi Predsedníctva ÚV KSČ a Politického byra ÚV KSSZ na čele s Alexandrom Dubčekom a Leonidom Brežnevom v Čiernej nad Tisou a stretnutie lídrov Varšavskej zmluvy v Bratislave.
Bezprostredne pred augustovými udalosťami sa 18. augusta 1968 zišli v Moskve generálni tajomníci komunistických strán piatich krajín Varšavskej zmluvy. Prvý tajomník ÚV KSSZ Leonid Brežnev ich oboznámil s listami niektorých čs. politikov z 3. a 17. augusta 1968, v ktorých žiadali o pomoc. Na záver schôdzky jej účastníci podpísali protokol, ktorý dovŕšil politické rozhodnutie o invázii do Československa.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vojská piatich krajín Varšavskej zmluvy (ZSSR, NDR, Maďarska, Poľska a Bulharska) obsadili ČSSR. Podľa odhadov sa na akcii podieľalo 450 000 vojakov, asi 20 divízií. Najsilnejší kontingent tvorili sovietske jednotky. Asi o jednej hodine v noci prijalo Predsedníctvo ÚV KSČ výzvu určenú ľudu ČSSR, v ktorej oznámilo, že vstup vojsk piatich štátov na územie ČSSR sa uskutočnil bez vedomia najvyšších štátnych a straníckych predstaviteľov a orgánov. Vyzvalo všetkých občanov na zachovanie pokoja a vyhlásilo, že tento akt odporuje základným zásadám vzťahov medzi socialistickými štátmi a normám medzinárodného práva.
Počet obetí intervencie v ČSSR bol známy až v roku 1990. V auguste 1968 bolo zabitých 94 ľudí, medzi nimi aj deti a 345 osôb postihlo zranenie. Vojenská intervencia na územie ČSSR znamenala koniec reformnej politiky vtedajšieho vedenia KSČ na čele s Alexandrom Dubčekom. Augustové udalosti roku 1968 podstatne zasiahli do života celého Československa na viac ako dvadsať rokov, ktoré boli poznamenané tvrdými normalizačnými opatreniami najmä proti účastníkom Pražskej jari a proti tým, ktorí odsudzovali vstup cudzích vojsk na naše územie.
Snahy o demokratizáciu spoločnosti vyústili v ČSSR do novembrovej revolúcie 1989. Jej súčasťou boli aj požiadavky na odchod sovietskych vojsk. Ich postupný odchod sa zavŕšil 19. júna 1991, keď z ČSFR vypravili posledný sovietsky vojenský transport.
