V budúcom roku môžu zatiaľ verejné vysoké školy počítať s 12,8 miliardy korún zo štátneho rozpočtu, čo je o 1,7 miliardy viac ako majú k dispozícii v tomto roku. Ďalších 901 miliónov dostanú z iných zdrojov. Podľa Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) je to len "optické zvýšenie", reálne by potrebovali každý rok o 0,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) viac.
"Stále zaostávanie vysokých škôl je spôsobené aj nízkou investíciou z rozpočtu. Zatiaľ čo my investujeme 0,82 percenta HDP, iné európske krajiny investujú v priemere 1,2 percenta, Fínsko a Švédsko dokonca tri percentá svojho HDP," uviedol pre TASR prezident SRK Vladimír Báleš.
Podľa hovorkyne ministerstva školstva Viery Trpišovej budú v rámci priorít rezortu ešte požadovať navýšenie rozpočtu - konkrétne na regionálne školstvo, vedu a šport a pre verejné vysoké školy, sumu však odmietla konkretizovať.
Kam pôjdu peniaze pre školstvo
Podľa komentára k návrhu štátneho rozpočtu zo spomenutých 901 miliónov korún tvorí 554 miliónov podpora ministerstiev obrany, vnútra a životného prostredia pre "svoje" tri školy - Akadémiu Policajného zboru v Bratislave, Akadémiu ozbrojených síl gen. M.R.Štefánika v Liptovskom Mikuláši a Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave. Ďalších 122 miliónov môžu získať školy prostredníctvom Agentúry na podporu výskumu.
Z 53,2 miliárd navrhnutého rozpočtu chce rezort školstva najviac, 36,6 miliardy korún nasmerovať do regionálneho školstva a mládeže. Na vedu, výskum a vývoj je vyčlenených dokopy 10,1 miliardy korún, najslabšie - sumou 574 miliónov korún je zatiaľ podporené celoživotné vzdelávanie a šport s plánovanou miliardovou investíciou. Ten je však dotovaný aj z iných rezortov.
Európske fondy nie sú argument na nízke výdavky
Vo svojej 449 miliónovej príjmovej kapitole sa ministerstvo najviac spolieha na vyše 400 miliónov z európskych fondov. Báleš však túto možnosť odmieta ako argument na nízke investície zo strany štátu, pretože aj školy v iných štátoch mohli čerpať peniaze z Európskej únie a napriek tomu investované percento HDP z vlastného rozpočtu bolo vyššie.
"Rovnako je smiešne nazdávať sa, že zavedenie školného pre určité percento externistov je pre univerzitu nejakým výrazným zlepšením," vysvetlil Báleš. Zároveň odhadol, že pre Slovenskú technickú univerzitu, ktorej je rektorom, to nebude ani suma päť miliónov korún.
Ďalšími prioritami rezortu školstva v roku 2008 bude podľa Trpišovej zabezpečiť priemerný plat zamestnancov v regionálnom školstve tak, aby sa do roku 2010 vyrovnal priemernému platu zamestnancov v národnom hospodárstve a zabezpečiť plánovanú bezplatnú predškolskú výchovu detí od päť rokov v materských školách, vrátane špeciálnych materských škôl.
