BRATISLAVA 18. augusta (SITA) - V noci z pondelka na utorok uplynie 39 rokov od invázie vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa, ktorá zmarila nádeje vkladané do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane. Vpád vojsk definitívne pochoval Pražskú jar, s ktorou sa spája predovšetkým meno Alexandra Dubčeka.
Vojaci piatich krajín Varšavskej zmluvy vtrhli na československé územie krátko pred polnocou 20. augusta 1968. Sovietski, nemeckí, poľskí, maďarskí a bulharskí vojaci prišli zasiahnuť "v mene československých pracujúcich, socialistického spoločenstva a medzinárodného revolučného hnutia". Na invázii sa nepodieľalo Rumunsko, ktoré bolo tiež súčasťou bývalého socialistického bloku. Proti vstupu vojsk protestovalo dubčekovské krídlo KSČ, avšak zbytočne. Reakciou Sovietskeho zväzu bolo zatknutie Dubčeka a jeho spolupracovníkov. Odviezli ich do Ruska, ktoré nemohli opustiť skôr ako podpíšu tzv. Moskovský protokol, ktorý znamenal úplnú kapituláciu.
Sovieti si postupne posilňovali svoju moc. Mnoho aktivistov usilujúcich sa o demokraciu v období Pražskej jari prišlo o prácu, niektorí skončili vo väzniciach. Prosovietska, husákovská KSČ vytvorila rozsiahly systém kontrolovaný a udržovaný ŠtB. Napriek svojej moci sa každoročne obávala 21. augusta. Pri prvom výročí invázie demonštrovali ľudia v Prahe i v Brne a pri protestoch zahynuli štyria mladí ľudia. V hlavnom meste sa vtedy objavili barikády a tanky. V ďalších rokoch vedenie štátu posilnilo v tento deň počet policajtov v mestách.
V auguste prišlo do Československa 27 divízií, nasadených bolo okolo 800 lietadiel, vyše 630 tankov a asi 2000 kanónov doplnených o špeciálne rakety. V dôsledku invázie v auguste 1968 zahynulo 26 osôb a 181 bolo zranených. Vojská napáchali škodu asi za 1,4 miliardy korún, pričom táto suma neskôr narástla na 4,5 miliardy korún. Sovietska strana odmietla tieto škody zaplatiť. Namiesto odškodnenia, vojaci Varšavskej zmluvy obsadili československé územie na vyše dve desaťročia. Na pád totality si muselo Československo počkať do 17. novembra 1989.
Do konca minulého roka mali obete a pozostalí po obetiach okupácie možnosť požiadať o odškodnenie. Celkovo prišlo na Ministerstvo spravodlivosti SR (MS SR)179 žiadostí, 66 žiadateľom nebolo vyhovené, 26 žiadostí sa v súčasnosti ešte posudzuje. V 87 prípadoch bolo priznané odškodnenie v celkovej sume viac ako 9,5 milióna korún, informoval agentúru SITA riaditeľ odboru odškodňovania MS SR Igor Mišík.
