Prievidza 19. augusta (TASR) Popoludňajším koncertom dychových hudieb na Námestí slobody v Prievidzi vyvrcholil dnes program tohoročných prievidzských hodov, ktorých tradícia siaha do roku 1660.
Ich súčasťou je aj Mariánska púť. Podľa historických prameňov organizujú ju na pamiatku rekatolizácie obyvateľov Prievidze, ktorú presadzovala bojnická grófka Františka Khuenová-Pálfiová. Aj pomocou 60 vojakov zabrala vtedajšie dva kostoly, patriace evanjelikom. Vysviacka jedného Kostola Nanebovzatia Panny Márie z roku 1260 na Mariánskom vŕšku nad mestom bola 15. augusta 1660. Odvtedy bývajú v Prievidzi v tomto čase aj hody. Aj dnešná procesia stoviek veriacich smerovala z centra mesta práve do uvedeného kostola, kde slávnostnú svätú omšu celebroval banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž.
V súčasnosti však pre väčšinu obyvateľov Prievidze neznamenajú hody to, čo voľakedy, spomína Margita Kováčová. Pamätá si, aké bývali hody v Prievidzi ešte pred vojnou. V každom dome vtedy pripravovali slávnostný obed. Okrem koláčov, calty čo bol akýsi druh vianočky a snehových gulí (fánok obalených v práškovom cukre) nemohla chýbať pečená, vykŕmená kačica so zemiakmi a pravidlom boli aj kvasené uhorky. Tradičným jedlom bola aj kaša-pučiavka z bôbu. Túto strukovinu Prievidžania vo veľkom pestovali a preto ich prezývali bôbarmi. Klub bôbarov, ktorý si pred 17 rokmi založili starí Prievidžania, je dôkazom toho, že sa za túto prezývku nehanbia.
Práve Klub bôbarov založil novú hodovú tradíciu stretávania sa rodákov hornej Nitry, ktorí sa z rôznych dôvodov odsťahovali. Stretnutie sa uskutočnilo aj v tomto roku. V sobotu sa na ňom zišlo takmer sto rodákov z celého Slovenska i zo zahraničia.
