Vojská prišli zabezpečiť strategické body

Pred 39 rokmi vpadli vojská piatich krajín Varšavskej zmluvy na územie vtedajšieho Československa.

(Zdroj: Archívna snímka)

Pred 39 rokmi, v noci z 20. na 21. augusta, vpadli vojská piatich krajín Varšavskej zmluvy na územie vtedajšieho Československa.

"Prvé jednotky prekročili hranice Československa približne hodinu pred polnocou. Ich úlohou bolo zabezpečiť hlavné strategické body ako napríklad sídla straníckych inštitúcií, vlády, parlamentu, pošty a uzlové body spojov," uviedol v rozhovore pre TASR Michal Štefanský z Vojenského historického ústavu v Bratislave. "Táto úloha sa síce splnila asi za 24 hodín, keďže vojaci obsadili celé územie, ale neboli splnené politické úlohy," pokračoval. Vysvetlil, že armáda nedisponovala politickou mocou, lebo neovládala občanov. Tí napriek okupácii stále vyjadrovali podporu československým legálnym predstaviteľom.

Rozmiestenie sovietskych vojsk sa uskutočnilo podľa dohody o dočasnom pobyte sovietskych vojsk v ČSSR z 18. októbra 1968. K tej bol pripojený aj tajný protokol, v ktorom sa uvádzalo, že na tomto území bude 73 500 vojakov. "Počet sovietskych vojakov na Slovensku sa pohyboval okolo desať tisíc a zachoval sa až do obchodu sovietskych vojsk na začiatku 90. rokov," spresnil. Celkový počet všetkých vojakov na území ČSSR sa odhaduje na 450 tisíc.

VIDEO - Správy z 21. augusta

"Na Slovensku sa nachádzala 30. gardová divízia Irkutsko-pinska so sídlom vo Zvolene a s posádkami v Komárne, Jelšave a Rožňave," povedal Štefanský. "Ďalej tu boli výcvikové priestory Lešť. Mali tu aj vrtuľníkový pluk vo Zvolene a svoje sklady," zhrnul. Ako pokračoval, okrem toho existovali tzv. komandatúry, veliteľstvá v krajských mestách, a hlavné veliteľstvo sovietskych vojsk v Miloviciach pri Prahe. Prvým veliteľom bol armádny generál Alexander Majorov.

Dubček protestoval, zatkli ho

Sovietski, nemeckí, poľskí, maďarskí a bulharskí vojaci prišli zasiahnuť "v mene československých pracujúcich, socialistického spoločenstva a medzinárodného revolučného hnutia". Na invázii sa nepodieľalo Rumunsko, ktoré bolo tiež súčasťou bývalého socialistického bloku. Proti vstupu vojsk protestovalo dubčekovské krídlo KSČ, avšak zbytočne. Reakciou Sovietskeho zväzu bolo zatknutie Dubčeka a jeho spolupracovníkov. Odviezli ich do Ruska, ktoré nemohli opustiť skôr ako podpíšu tzv. Moskovský protokol, ktorý znamenal úplnú kapituláciu.

Sovieti si postupne posilňovali svoju moc. Mnoho aktivistov usilujúcich sa o demokraciu v období Pražskej jari prišlo o prácu, niektorí skončili vo väzniciach. Prosovietska, husákovská KSČ vytvorila rozsiahly systém kontrolovaný a udržovaný ŠtB. Napriek svojej moci sa každoročne obávala 21. augusta. Pri prvom výročí invázie demonštrovali ľudia v Prahe i v Brne a pri protestoch zahynuli štyria mladí ľudia. V hlavnom meste sa vtedy objavili barikády a tanky. V ďalších rokoch vedenie štátu posilnilo v tento deň počet policajtov v mestách.

Po invázii zostali mŕtvi aj miliardové škody

V dôsledku invázie v auguste 1968 zahynulo 26 osôb a 181 bolo zranených. Vojská napáchali škodu asi za 1,4 miliardy korún, pričom táto suma neskôr narástla na 4,5 miliardy korún. Sovietska strana odmietla tieto škody zaplatiť. Namiesto odškodnenia, vojaci Varšavskej zmluvy obsadili československé územie na vyše dve desaťročia. Na pád totality si muselo Československo počkať do 17. novembra 1989.

Do konca minulého roka mali obete a pozostalí po obetiach okupácie možnosť požiadať o odškodnenie. Celkovo prišlo na Ministerstvo spravodlivosti SR (MS SR)179 žiadostí, 66 žiadateľom nebolo vyhovené, 26 žiadostí sa v súčasnosti ešte posudzuje. V 87 prípadoch bolo priznané odškodnenie v celkovej sume viac ako 9,5 milióna korún, informoval riaditeľ odboru odškodňovania MS SR Igor Mišík.

Po takmer 23 rokoch okupácie, 27. júna 1991, opustil Československo posledný vojak, veliteľ Strednej skupiny sovietskych vojakov, generálplukovník Eduard Vorobjov. Na vojenskom letisku v Prahe - Kbeloch ho vtedy odprevadil zakladateľ legendárnej kapely Pražský výber Michael Kocáb, vtedajší predseda parlamentnej komisie pre dohľad nad odsunom sovietskych vojsk.

Okupácia podľa historika Štefanského zjednotila občanov Československa

Po vpáde piatich vojsk Varšavskej zmluvy sa vytvorila v Československu jednota, ktorá nemá obdobu v celej jeho histórií. Pre TASR to uviedol historik Michal Štefanský z Vojenského historického ústavu.

"Formy odporu, ktoré zvolili československí občania, boli najúčinnejšie, pretože prišla polmiliónová armáda, ktorá všetko obsadila, ale nemala v rukách politickú moc," objasnil. Vysvetlil, že armáda neovládala občanov, keďže tí vyjadrovali podporu československým legálnym predstaviteľom, vláde a Alexandrovi Dubčekovi.

"Prezident republiky Ludvík Sloboda vtedy vydal rozkaz, aby sa armáda nepostavila ozbrojenými formami proti postupujúcim okupantským vojskám," povedal. Dodal, že vtedajší štátni predstavitelia považovali vojenský odpor za odpor, ktorý by priniesol zbytočné krviprelievanie a veľké obete na životoch.

"Československé udalosti boli svojím spôsobom jedinečné"

Štefanský sa domnieva, že štátni predstavitelia zvolili taký spôsob, ktorý vlastne položil Sovietov. "Prišiel sem generál, ktorý mal sledovať politický vývoj, a po troch dňoch sa vrátil s krivým nosom s tým, že vojská síce obsadili to, čo mali, ale moc ostala v rukách československých predstaviteľov," uviedol na margo vtedajšej situácie Štefanský. Skutočnosť, že vojenská akcia bola neúspešná, sa podľa neho ukázalo aj na pôde Organizácie spojených národov a neskôr pred celým svetom.

"Československé udalosti boli svojím spôsobom jedinečné. Nedošlo k obrovským stratám na ľudských životoch, ale protesty boli odvážne, smelé a originálne," zhrnul.

Za najtragickejšie momenty tohto obdobia považuje Štefanský obdobie tesne po intervencii. "Na uliciach miest zomierali predovšetkým mladí ľudia. Počas prvého týždňa okupácie zomrelo niekoľko desiatok ľudí a niekoľko sto bolo zranených," spresnil. Dodal, že v ďalšom období odpor doznieval, napríklad upálením študenta Jána Palacha a neskôr vojaka Michala Laučíka.

Sovietski vojaci a komandatúra podľa Štefanského spočiatku nebránili ani odchodu československých občanov až do začiatku októbra 1968. "Panovala taká predstava, že treba umožniť kontrarevolucionárom, aby odišli na západ," vysvetlil. "Neskôr sa hranice uzavreli a sprísnili sa aj vízové povinnosti," povedal. Počas prvých dvoch mesiacov po 21. auguste tak z Československa odišlo približne desaťtisíc ľudí.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 744
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 10 643
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 487
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 399
  5. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 076
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 055
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 647
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 480
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 280
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 214

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Slobodné a rozvedené matky sú moderné vdovy, tvrdia Kotlebovci

Kotlebovci cielia na zraniteľné skupiny s najväčšími finančnými problémami.

PLUS

Európa sa hýbe smerom, akým chce Merkelová

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.

EKONOMIKA

Bankomaty majú výročia. Takto vyzerali pred 50 rokmi

Prvý bankomat dali do používania v roku 1967 v Londýne.

Neprehliadnite tiež

Domov

Z eurofondov sa nič nerozkradlo, Plavčan urobil kroky, hovorí Paška z SNS

Vláda robí dlhodobé opatrenia proti korupcii, povedal Ján Podmanický zo Smeru.

Domov

Danko nemá problém zasmiať sa na ľudovej tvorivosti aj na jeho účet

Prekáža mu, keď niektoré strany manipulujú verejnou mienkou.

Domov

Cséfalvayová: Vízia, že spojenectvo s Ruskom je cesta pre Slovensko, je nereálna

Ruská geopolitika sa podľa poslankyne zasekla v období studenej vojny.

Domov

Americký denník si všimol Spišský Hrhov. Pochválil prácu s Rómami

Dedina založila komunitné firmy, ktoré Rómov zamestnali, a pomohla im postaviť slušné domy.