Najväčšou výhodou jadrových reaktorov je ich vysoký výkon. Náhradou za štiepenie atómových jadier by v budúcnosti mohlo byť ich zlučovanie, takzvaná jadrová fúzia. Ide o princíp vodíkovej bomby, pričom fúzna reakcia je zdrojom energie aj v prípade Slnka. Vedcom sa však zatiaľ nedarí vyrobiť zariadenie, v ktorom by bolo možné fúziu spoľahlivo kontrolovať. Reakcia totiž prebieha pri vysokých teplotách niekoľkých miliónov stupňov Celzia a vzniká pri nej plazma, ktorá sa "nespráva" stabilne.
"Venujeme sa tomuto problému už viac než 50 rokov a zhruba ešte taká istá doba nás čaká, než pravdepodobne bude možné stavať zariadenia pre produkciu energie," povedal Gmuca zo Slovenskej akadémie vied. Navyše taká malá krajina ako Slovenskou zrejme ani nikdy nebude mať zdroje na to, aby mohla reaktor na fúznu reakciu vybudovať. "Ukázalo sa, že pôvodné očakávania boli príliš optimistické," dodal.
Vedci plánujú postaviť doposiaľ najväčšie zariadenie na fúznu reakciu - tokamak vo Francúzsku. Ide o projekt s názvom Iter, kým v ňom však prebehne očakávaná reakcia, ubehne asi 30 rokov. Aj potom však bude pracovať len asi 400 až 500 sekúnd, dodal Gmuca.
Fúzna reakcia by pritom vyriešila problém rádioaktívneho odpadu a obmedzeného množstva potrebného paliva - uránu. Na syntézu jadier by totiž stačila takzvaná ťažká voda H3O. Na rozdiel od uránu je jej na Zemi výrazne väčšie množstvo a pri fúzii jadier nevzniká rádioaktivita.
Ochrancovia prírody z organizácie Greenpeace však namietajú, že neúspech ľudstva pri jadrovej fúzii nie je dôvodom na rozširovanie výroby energie zo štiepnej reakcie. Žiadajú preto, aby sa plánovaná stavba dvoch blokov v jadrovej elektrárni Mochovce odložila dovtedy, kým sa neposúdi, aký vplyv bude mať na životné prostredie. Ide o takzvanú štúdiu EIA. Okrem nebezpečenstva výbuchu a odpadu totiž môžu jadrové elektrárne zhoršiť najmä kvalitu vôd, povedal ČTK Jan Beránek z Greenpeace. "Odčerpávajú pomerne veľké množstvo vody a potom pri vypúšťaní sa do prírody dostávajú nebezpečné rádioaktívne aj chemické prvky," dodal.
Predstavitelia vlády a aj Slovenské elektrárne však vypracovanie novej štúdie EIA, a tým aj prípadné zdržanie výstavby, odmietli. Naďalej podľa nich platí štúdia z osemdesiatych rokov, keď sa elektráreň začala stavať. Vláda odôvodnila dostavbu Mochoviec nedostatkom elektrickej energie. Po odstavení časti atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice, čo bolo jednou z podmienok na vstup do EÚ, prestáva byť Slovensko vo výrobe elektriny sebestačné.
Greenpeace však namieta, že krajina má dostatok iných alternatív, aby nemusela získavať energiu z rádioaktívneho uránu. Ide napríklad o biopalivá, čiže napríklad nepoužívanú slamu z polí či konáre vyťažených stromov.
Miroslav Grman fab boa
