Demokraciu a slobodu podľa premiéra Roberta Fica tankami nikto neporazí, ani lietadlami nevybaví. "Hovorím to aj o Iraku a iných krajinách," povedal Fico novinárom po tom, čo pri príležitosti 39. výročia vpádu spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa položil smútočný veniec k hrobu protagonistu tzv. Pražskej jari Alexandra Dubčeka na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. Na pietnej spomienke sa zúčastnila aj ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová.
Ministri mali povinnosti
Dvaja členovia vlády - minister vnútra Robert Kaliňák a minister zahraničných vecí Ján Kubiš kladenie vencov nestihli. Prišli až počas slávnostného príhovoru premiéra. Kladenia vencov sa zúčastnil aj Dubčekov syn Peter so sedemročným vnukom a tiež blízky Dubčekov spolupracovník Ivan Laluha.
Fico v prejave pripomenul, že Dubček túžil zmeniť svoj sen o socializme s ľudskou tvárou na skutok. "Chcem sa otvorene prihlásiť k socialistovi, slovenskému štátnikovi a nasledovať jeho cestu vlastenca, demokrata a presvedčeného Európana," vyhlásil Fico. Zároveň spomenul aj obete invázie, konkrétne Petra Legnera a Danku Košanovú. "Posolstvo o ľudskom a sociálnom rozmere vládnutia s ľuďmi a pre ľudí zostáva pre moju vládu znakom, ktorým slovenský štátnik Dubček poznačil moderné dejiny Európy," dodal.
Nie veľmi rád si na 21. august 1968 spomína syn Alexandra Dubčeka - Peter. Vpád vojsk ho zastihol na dovolenke v Juhoslávii, pričom sa nemal ako vrátiť domov. Tam ho chvíľu skrývali známi, kým neprišiel pre neho otcov šofér. Na Slovensko sa vrátil až v septembri. S otcom v tých dňoch v kontakte nebol. "Nikto nevedel, kde je. Až oveľa neskôr sa objavili informácie, že ho naložili do transportéra, potom prevážali na rôzne miesta lietadlami," uviedol Peter Dubček pred novinármi. Téme 21. augusta sa ešte aj neskôr pri rozhovoroch s otcom vyhýbali. "Spomínali sme na to veľmi jemne a opatrne. Cítim to stále ako osobnú bolesť rodiny," vyhlásil.
Gašparovič kládol vence na námestí
Prezident Ivan Gašparovič položil vence pri pamätných tabuliach obetí z augusta 1968 v Bratislave. "Neexistoval človek na území Československa, ktorý by s tým (inváziou) súhlasil, pokiaľ nešlo o tých, ktorí boli do toho zainteresovaní," povedal prezident.
Gašparovič si uctil obete pred budovou pošty na Námestí Slovenského národného povstania a pred Právnickou fakultou Univerzity Komenského. Na týchto miestach zomreli na začiatku okupácie 15-ročná študentka Dana Košanová a 16-ročný Peter Legner, obaja boli postrelení.
Historik: Existuje dvojaká interpretácia augustových udalostí
Podľa Michala Štefanského z Vojenského historického ústavu "do roku 1989 existoval výklad, ktorý sa ustálil v auguste 1969, že išlo o internacionálnu pomoc."
"Táto interpretácia sa tiahla fakticky odvtedy, čo sa biele označilo za čierne a čierne za biele," objasnil. Ako vysvetlil, tento zvrat nastal po zvolení Gustáva Husáka za prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (KSČ) v apríli 1969.
Intervencia sa dostala aj do oficiálneho dokumentu Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po 13. zjazde KSČ a objavila sa tiež v dokumentoch zo 14. zjazdu KSČ.
Po roku 1989 sa interpretácia zmenila sprístupňovaním dokumentov. "V prvom rade sa odmietlo tvrdenie, že išlo o internacionálnu pomoc," vysvetlil. Ako pokračoval, v decembri 1989 sa ospravedlnili viaceré krajiny, ktoré sa na okupácii zúčastnili a posledným štátom bol aj Sovietsky zväz. Uznal, že išlo o chybnú akciu a nešlo o žiadnu záchranu socializmu, ale že to bola intervencia.
"Dnes existuje veľa publikácií, zborníkov o rokoch 1968-1969, domácich aj zahraničných," dodal Štefanský. "Existuje však ešte veľa miest, ktoré by sme mohli označiť ako biele, kde odpoveď neexistuje, alebo nie je presná či jednoznačná," zhrnul.
Na pobyt vojakov najviac doplatil Sliač
Medzi lokality s najvyšším rizikom ohrozenia životného prostredia patrili po odchode sovietskych vojsk z územia Slovenska Sliač, Rimavská Sobota a Vlkanová. Vyplýva to zo záverov rizikových analýz Slovenskej agentúry životného prostredia z roku 2002.
V súčasnosti je na Sliači evidované už len lokálne znečistenie podzemných vôd nad sanačné limity. Zistilo sa aj zníženie objemu znečistenia zemín z pôvodných 43 701 metrov kubických na 14 950 metrov kubických. Rovnako tak aj vo Vlkanovej je kontaminovaná podzemná voda na ústupe, keď oproti pôvodnému stavu bola zredukovaná na osem percent pôvodnej plochy. Aj z tohto dôvodu boli sanačné práce v tejto lokalite ukončené.
V oblasti Rimavskej Soboty boli za najnebezpečnejšie znečisťujúce látky pôvodne považované chlórované uhľovodíky. Neskoršie analýzy však potvrdili, že lokalitu možno hodnotiť len za mierne znečistenú s nepravdepodobným ekologickým rizikom pre zdravie ľudí.
Celkovo sa na rok 2008 na zabezpečenie sanačných opatrení a monitorovacích prác predpokladá osem miliónov korún, pričom na obdobie rokov 2003 - 2006 bola zo štátneho rozpočtu na lokality Sliač, Vlkanová a Rimavská Sobota vynaložená suma 79,2 milióna Sk. Odhad finančných nákladov potrebných na dokončenie sanačných prác v poškodených oblastiach v rámci celej republiky na roky 2003 - 2010 počíta so sumou vyše 341 miliónov korún.
Problematikou sanačných a monitorovacích prác v lokalitách poškodených činnosťou bývalej Sovietskej armády sa vláda SR zaoberala prvýkrát v roku 1993. Realizáciu prác pôvodne zabezpečovalo ministerstvo obrany, v roku 2001 došlo k presunutiu gescie pod ministerstvo životného prostredia.
Autor: mv
Beata
Balogová
