Bratislava 21. augusta (TASR) - Obyvatelia bývalého Československa a demokraticky zmýšľajúci ľudia na celom svete si dnes pripomínajú 39. výročie vstupu armád piatich krajín Varšavskej zmluvy na územie ČSSR. Tento mocenský akt, ktorý pripravila a riadila Moskva, znamenal ukončenie reformného procesu známeho pod názvom Pražská jar. Podobných vojenských intervencií, z ktorých niektoré sa zmenili na krvavé vojnové konflikty, však zažila Európa v minulosti už niekoľko. TASR prináša prehľad najznámejších vojenských intervencií v Európe od roku 1900.
- prvá svetová vojna (1914-1918): Prvý vojenský konflikt, ktorý vďaka napätým vzťahom medzi európskymi mocnosťami a modernej vojenskej technike nabral celosvetové rozmery. Iskierkou na rozpútanie vojny bola kríza na Balkáne. Vonkajším podnetom bol atentát srbského nacionalistu Gavrila Principa na rakúskeho následníka trónu Františka Ferdinanda dďEste a jeho manželku Žofiu v Sarajeve 28. júna 1914. Prvá svetová vojna si podľa odhadov vyžiadala asi desať miliónov obetí. Vinu na jej vzniku dáva Versaillská zmluva Nemecku a jeho spojencom.
- 16. jún - 7. júl 1919 - V priebehu intervenčnej vojny proti Maďarskej republike rád (ďalej MRR), na ktorej sa zúčastnila aj česko-slovenská armáda, prešla maďarská Červená armáda do protiútoku a prechodne obsadila časť východného a južného Slovenska, kde pod jej záštitou a podľa vzoru MRR prevzal moc miestny proletariát. Intervencia súvisela s prevratom v Maďarsku, po ktorom sa k moci dostali boľševici na čele s Bélom Kunom. Tí vyhlasovali, že chcú vybudovať nový socialistický štát podľa ruského vzoru. Historici zastávajú názor, že skutočnou snahou nového ľavicového režimu v Maďarsku bolo obnovenie Veľkého Uhorska, ktoré zaniklo koncom roka 1918.
- druhá svetová vojna (1939-1945): Najrozsiahlejší a najkrvavejší vojenský konflikt v dejinách ľudstva, do ktorého sa zapojilo 61 štátov. Vojna sa začala 1. septembra 1939 útokom hitlerovského Nemecka na Poľsko a v Európe sa skončila jeho kapituláciou 8. mája 1945. Počet obetí tohto konfliktu sa odhaduje na 55 miliónov, z toho je asi 25 miliónov civilistov.
- 4. novembra 1956 - intervencia sovietskych vojsk v Maďarsku proti účastníkom povstania, ktoré sa začalo 23. októbra protestným pochodom skupiny maďarských študentov. Účastníci protestných stretnutí žiadali politickú pluralitu a vystúpenie Maďarska z Varšavskej zmluvy. Povstanie bolo vyjadrením nesúhlasu maďarského obyvateľstva voči mocenskej politike Moskvy a praktikám vtedajšej maďarskej vlády na čele s Matyásom Rákosim.
- 20.-21. augusta 1968 - vojenská intervencia piatich armád štátov Varšavskej zmluvy v Československu, ktorej cieľom bolo potlačenie pokusu o vymanenie sa z pút stalinského či brežnevovského chápania socializmu a vybudovanie socializmu na princípoch demokracie a humanity. Na čele reformného procesu stál prvý tajomník ÚV KSČ Alexander Dubček. Na operácii sa zúčastnilo okolo pol milióna vojakov, 800 lietadiel, viac ako 6300 tankov a 2000 diel. Bola to najväčšia ozbrojená akcia v Európe od skončenia druhej svetovej vojny.
- 20. júla 1974 - Turecko začalo vojenskú intervenciu na ostrove Cyprus s cieľom chrániť Cyperčanov tureckého pôvodu. Vojenský zásah označili oficiálne miesta v Ankare za Tureckú mierovú operáciu.
- Vojna medzi Chorvátskom a Srbskom (1991 - 1995) - Začala sa po vystúpení Chorvátska zo zväzku s Juhosláviou. Časť srbského obyvateľstva v Chorvátsku vyhlásila na svojom území "nezávislú" republiku (Krajina) orientovanú na Srbsko. Po bojoch medzi Chorvátskom a federálnou Juhoslovanskou armádou ovládanou Srbmi prišlo koncom roku 1991 k uzavretiu prímeria, kedy takmer 1/3 chorvátskeho územia nebola pod kontrolou Záhrebu. Chorvátska armáda získala územie obsadené Srbmi až v rokoch 1994-95.
- Vojna v Bosne (1992-1995) - Na jej začiatku bolo vyhlásenie nezávislosti Bosny a Hercegoviny od Juhoslávie. Historici ju označili za prvú vojnu v Európe po roku 1945. Vojna sa skončila podpísaním daytonskej dohody, na ktorej plnenie dozerajú medzinárodné jednotky SFOR. Počet obetí dosiahol asi 200 000.
- 24. marca 1999 - začiatok leteckých útokov NATO proti Juhoslávii. Intervencia aliancie v Juhoslávii mala zastaviť vyháňanie etnických Albáncov z Kosova. Išlo o prvú operáciu Severoatlantickej aliancie od jej vzniku v roku 1949. Operácie NATO boli prerušené po tom, ako sa začal odsun juhoslovanských vojsk z Kosova. Útoky boli formálne zastavené 20. júna 1999 po úplnom stiahnutí juhoslovanskej armády z Kosova. Nepokoje v Kosove sa začali vo februári 1996 sériou atentátov, ktorou na scénu vstúpili ozbrojené zložky kosovských Albáncov - Kosovská oslobodenecká armáda (UCK).
