Vo veku 85 rokov dnes v nemocnici v Banskej Bystrici zomrela spisovateľka Hana Ponická.
Pohreb sa bude konať v nedeľu 26. augusta o 15. hodine na cintoríne v obci Halič pri Lučenci. Informoval o tom jej vnuk Matej Hulej.
Narodila sa 15. júla 1922 v obci Halič pri Lučenci. Detstvo a mladosť prežila v Haliči, Košiciach, v Banskej Bystrici a Martine. Zmaturovala v roku 1940 na dievčenskom gymnáziu v Bratislave. V čase vypuknutia Slovenského národného povstania študovala medicínu na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave a v martinskej nemocnici bola na praxi ako medička. Následne sa prihlásila za dobrovoľnú ošetrovateľku ČK v Bratislave, kde na hlavnej stanici prijímali a ošetrovali väzňov z koncentračných táborov.
Medicínu už nedoštudovala. V rokoch 1948 - 1950 žila v Ríme, kde pôsobil jej manžel Štefan Žáry ako dopisovateľ ČTK. Po návrate do Bratislavy bola redaktorkou, v rokoch 1954 - 1977 účinkovala ako profesionálna spisovateľka, prekladateľka a publicistka.
V roku 1956 ju prijali za členku slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov, stala sa i členkou redakčných rád pri niektorých časopisoch. V roku 1956 sa zúčastnila na známom zjazde českých a slovenských spisovateľov v Prahe, kde podporila Seiferta a Tatarku, ktorí na zjazde vystúpili s požiadavkami na väčšiu slobodu umeleckej tvorby a s kritikou pomerov v súvislosti s predchádzajúcimi politickými procesmi.
V rokoch 1968 - 1972 bola redaktorkou Smeny, nedeľnej prílohy Smena na nedeľu, kde uverejňovala aj svoje publicistické príspevky a ukážky z umeleckej prózy. V roku 1969 sprevádzala snúbenicu M. R. Štefánika Giulianu Benzoni na jej návšteve Slovenska (v Košariskách, Brezovej pod Bradlom, Martine).
V roku 1977 protestovala v diskusnom príspevku pripravenom na 3. zjazd slovenských spisovateľov proti útokom na Chartu 77 a proti iným represáliám novej kampane v novinách. Za tento diskusný príspevok ju vylúčili zo zväzu, zastavili jej aj 2. diel knihy o Štoplíkovi v martinskej tlačiarni.
Presťahovala sa do dediny Lukavica, kde ju v rokoch 1977 - 1989 ako disidentku sledovali. Nesmela publikovať, nadviazala kontakty s českými prenasledovanými spisovateľmi a publikovala fejtóny v samizdatovej pražskej edícii Petlice. Spolupracovala aj so zahraničnou rozhlasovou stanicou Slobodná Európa.
Za odpor proti praktikám komunistického režimu ju v septembri 1989 postavili pred súd spolu s M. Kusým, J. Čarnogurským, V. Maňákom a A. Seleckým. V novembri 1989 všetkých postupne oslobodili.
Hana Ponická bola spisovateľka pre deti i pre dospelých, v posledných rokoch sa venovala viac esejistike.
V tvorbe pre deti debutovala zbierkou rozprávok Slávikove husličky. Knižka Medvedí rok je poeticko-humorná kronika jedného roka v živote medvedej rodiny. Z jej prác pre deti si najväčšiu obľubu získali príbehy zo života svojráznej postavičky - Štoplíka, ktoré vyšli v dvoch dieloch.
Próze pre dospelých a publicistike sa venovala v neskoršom veku. Napísala Hory (1939), Halúzky (1955), Ábelovský dom (1959), Prísť odísť (1964), Bosými nohami (1968), Lukavické zápisky samizdatové vydania: Petlice (1985), Sixty Eight Publishers, Toronto (1989), Atlantis, Brno (1992), Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov (2004).
Na námet jej prózy bol nakrútený film Vínna réva (scenár a réžia Ľ. Filan).
Jej publicistická tvorba (z rokov 19381977 a po roku 1989) je rozptýlená po časopisoch. Obsahuje rozličné žánre: od krátkych fejtónov až po dlhšie reportáže, po roku 1989 pribudli fejtóny a iné publicistické žánre písané a publikované predtým tajne ako samizdaty.
Po roku 1989 jej vyšiel druhý diel knihy o Štoplíkovi (zastavenej v tlači r. 1977), aj nové vydania ďalších jej kníh a prekladov.
Prekladala z francúzštiny, nemčiny, maďarčiny a taliančiny.
Autor: mš
