Bratislava 22. augusta (TASR) - Zmierňovanie chudoby a hladu v rozvojových krajinách, podpora ich trvalo udržateľného hospodárskeho, sociálneho a ekologického rozvoja, zabezpečenie mieru a bezpečnosti vo svete, a to najmä posilňovaním demokracie, právneho štátu, ľudských práv v týchto štátoch, je hlavným cieľom návrhu zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci (ORP), ktorý dnes schválila vláda.
Zákon sa má zamerať aj na podporu univerzálneho prístupu k vzdelaniu, na zvyšovanie úrovne základnej zdravotníckej starostlivosti a podporu hospodárskej spolupráce s rozvojovými krajinami.
Slovensko bude v rámci ORP pomáhať najmä prostredníctvom grantov, finančných príspevkov, odpúšťaním dlhov, rozvojovými programami a projektmi vrátane investícií a darovania hnuteľného majetku. Malo by tiež vysielať expertov a dobrovoľníkov, poskytovať poznatky a skúsenosti, zabezpečiť rozvojové vzdelávanie a informovanie verejnosti a podporu národných a medzinárodných mimovládnych rozvojových organizácií.
V súčasnosti je strategickým dokumentom SR pre rozvojovú pomoc Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2003 2008, ako aj národný program ORP na príslušný rok. Smernica je však podľa ministerstva zahraničných vecí, ktoré bolo predkladateľom návrhu zákona, vzhľadom na dynamický vývoj v tejto oblasti v súčasnosti čiastočne prekonaná.
Ešte v roku 2000 sa Slovensko na Valnom zhromaždení OSN počas Miléniového summitu podieľalo na prijatí Miléniových rozvojových cieľov, ktorých plnenie je zároveň jedným z ukazovateľov rozsahu a efektívnosti oficiálnej rozvojovej pomoci. K ich plneniu sme sa opätovne prihlásili na summite OSN v septembri 2005.
Ako členská krajina Európskej únie (EÚ) sa SR podieľala aj na formulovaní záverov Európskej rady z júna 2005, ktoré na národnej úrovni potvrdila vláda SR. Ako nová členská krajina EÚ sme sa tak zaviazali usilovať sa o navŕšenie objemu svojej ORP na úroveň 0,17 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2010 a 0,33 percenta HDP do roku 2015. V roku 2006 Slovenská republika poskytla ORP (mnohostrannú aj dvojstrannú) vo výške 1,7 miliardy Sk, čo predstavuje 0,1 percenta z HDP.
