BRATISLAVA 23. augusta (SITA) - Zrakovo postihnutí občania by mali mať možnosť komunikovať s úradmi aj v Braillovom písme. Uzákoniť to má novela infozákona, ktorú pripravuje Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR v spolupráci s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS). Cieľom novely je podľa ministra spravodlivosti Štefana Harabina upraviť sprístupňovanie informácií na žiadosť osobám so zmyslovým postihnutím vo forme, ktorá je im dostupná. "Nám v tomto momente ide skutočne o zrovnoprávnenie nevidiacich, slabozrakých, nepočujúcich a nedoslýchavých s majoritnou časťou obyvateľstva. Nič viac, nič menej. Nemôžeme ale čakať na dlhú diskusiu, ktorá by bola o novelizácii tých slabých miest infozákona, ktoré sú známe už teraz," uviedol minister dnes na tlačovej besede po stretnutí so zástupcami ÚNSS. Ocenil pripomienky, ktoré do novely infozákona poslali postihnutí. "Zaslali vecné pripomienky, ktoré zapracovávame do legislatívneho materiálu pre medzirezortné pripomienkové konanie," povedal Harabin. Ako uviedol, urobí všetko pre to, aby novela platila už od 1. januára 2008.
Podľa Harabina práva postihnutých občanov sa dlho neriešili. "Príslušná odpoveď v rámci infozákona by sa mohla poskytovať nielen v Braillovom písme, ale aj na zvukovom nosiči alebo zväčšeným 16-bodovým typom písma." MS rokovalo s ÚNSS aj o zákonných lehotách, ktoré určuje infozákon na odpoveď. Ministerstvo mieni zachovať súčasnú lehotu osem pracovných dní. "Tú by sme zachovali pokiaľ ide o zvukový nosič alebo zväčšený typ písma. Pokiaľ ide o Braillovo písmo, tam by sme tú lehotu modifikovali na 15 plus 15 pracovných dní, lebo tam môžu mať úrady problém," informoval Harabin. Únia chce v tomto smere pomôcť ministerstvu, preto vytypuje konkrétne osoby, ktoré budú štátnym úradom pomáhať v odpovediach v Braillovom písme.
Toto opatrenie umožní podľa predsedu ÚNSS Branislava Mamojku ľuďom so zlým zrakom a nevidiacim riešiť svoje veci samostatne. "Niektoré inštitúcie sa na nás už obracajú, čo sa týka prekladov listov, ktoré dostávajú od nevidiacich v Braillovom písme, prípadne naopak, robíme preklady do Braillovho písma pre inštitúcie. Chceme to robiť a budeme to robiť," uviedol Mamojka. Praktické uplatňovanie novelizovaného infozákona chcú zrakovo postihnutí uplatniť hlavne v komunikácii s inštitúciami, ktoré sa venujú sociálnym otázkam. Využiť sa dá aj pri súdnych konaniach, keď bude treba prepísať súdny spis do písma pre nevidiacich.
Zástupcovia Únie upozornili MS aj na ďalšiu významnú vec, že existuje rozdielna právna úprava v občianskom zákonníku, v notárskom poriadku a v pracovnom zákonníku, pokiaľ ide o overovanie podpisov tejto skupiny obyvateľstva. "Ide o tri rôzne úpravy a oni by privítali unifikáciu v tomto smere," uviedol Harabin, podľa ktorého ide o dobrý iniciatívny podnet na pomoc zrakovo postihnutým občanom.
Agentúra SITA vydá k správe zvukovú správu.