Bratislava 25. augusta (TASR) - Líder Pražskej jari Alexander Dubček nikdy nepodpísal súhlas so vstupom okupačných vojsk na územie Československa. V reakcii na informácie medializované pri príležitosti 39. výročia okupácie to povedal Dubčekov blízky spolupracovník Ivan Laluha.
Moskovský protokol, ktorý okrem Františka Kriegla podpísali všetci členovia Predsedníctva ÚV KSČ, vrátane Dubčeka, explicitný súhlas s príchodom vojsk neobsahoval. "Tam bolo brané na vedomie, že sú tu a že sa uzatvorí dohoda o pobyte sovietskych vojsk, aby sa legalizoval s tým, že akonáhle pominie nebezpečie pri ochrane hraníc pred západným imperializmom a ukľudní sa situácia, tie vojská budú odchádzať," vysvetlil.
Protokol podľa neho už neobsahovali pojmy ako "robotnícko-roľnícka vláda", či "ustanovenia robotnícko-roľníckeho tribunálu". "Nekritizuje sa v protokole ani akčný program strany, nehovorí sa ani o kontrarevolučnej situácii," povedal Laluha. Československá strana však uznala neplatnosť tzv. Vysočanského zjazdu KSČ, ktorý prebehol krátko po invázii a vylúčil z Ústredného výboru strany celé prosovietske krídlo na čele s Vasiľom Biľakom. Zároveň sa zaviazala nijako toto krídlo nepostihovať. "Potom sa to Dubček snažil obísť tým, že veľkú skupinu členov Ústredného výboru strany, ktorí boli zvolení na Vysočanskom zjazde, kooptoval do pôvodného ÚV," dodal Laluha. Na margo Moskovského protokolu ešte poznamenal, že okolo jeho interpretácie sa dodnes vedú diskusie, keďže Československo dostalo k dispozícii jediný exemplár napísaný v ruštine, ktorý vlastnil prezident Ludvík Svoboda. "Viac prístupné je tzv. komuniké o protokole a rozhovoroch," upozornil.
Dubček podľa Laluhu nielen že nikdy nepodpísal súhlas s príchodom okupačných vojsk, ale nepredniesol ani tzv. "sebakritiku", ktorá sa v čase po vstupe vojsk, keď už sa "miska váh prevažovala na stranu krídla Svoboda - Husák - Štrougal" od členov strany vyžadovala. "Odmietol aj prekvalifikovávanie vstupu na bratskú pomoc, kvôli tomu aj potom odišiel z ÚV KSČ a bol postupne zbavený funkcií a napokon vylúčený zo strany," dodal.
Alexander Dubček bol podľa Laluhu významný aj tým, že vniesol do politiky občianske cnosti. "Chápal ju ako etickú záležitosť a nielen ako presadzovanie úzkych skupinových záujmov. Aj keď sa takáto politika môže niekomu na prvý pohľad zdať byť trochu naivná, obsahuje v sebe záujem o potreby občana a stavia ho ako prioritu pri svojej praktickej realizácii," uzavrel Laluha.
