"Keď som mal rokovanie s nórskym partnerom, protokol nejakým omylom doniesol dánsku vlajku, ale to sa vyriešilo v priebehu troch sekúnd, takže partner to ani nezbadal," spomínal bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí József Berényi. Jedným dychom však dodal, že podobné chyby nevznikali z neznalosti, ale z príliš veľkého množstva práce na ministerstve.
Vlajky severských štátov sú si podobné, a navyše aj slovenskí diplomati majú na svojich zahraničných partnerov v tomto smere ťažké srdce. Slovenská vlajka veľmi pripomína vlajku Slovinska a zahraniční politici si obe krajiny pletú takmer pravidelne. Podobný prípad sa stal podľa bývalého veľvyslanca v Rumunsku Petra Kopeckého slovenskému protokolu aj koncom 90. rokov - vtedy zas zamenili dve veľmi podobné vlajky Rumunska a Moldavska. "Rumuni to prijali s úsmevom," dodal.
Viacero faux pas z minulých rokov zaznamenal odborník na protokol Jarolím Antal. Niekoľko ich podľa neho sprevádzalo pred dvoma rokmi bratislavskú schôdzku amerického prezidenta Georgea Busha a ruského prezidenta Vladimira Putina. Putina podľa neho vítal len minister, hoci ruský prezident bol na oficiálnej návšteve, kým Bushovi sa dostalo väčších pôct, aj keď išlo len o pracovnú návštevu.
Pripomienku mal Antal aj k poslednej návšteve maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na svätoštefanských oslavách v Diakovciach, ktorého podľa neho mal privítať a sprevádzať niekto z oficiálnych činiteľov. "On (Sólyom) tvrdí, že sem prišiel ako súkromná osoba. Ako súkromná osoba však prezident bude, až keď pôjde do dôchodku," tvrdil. Podľa zástupcov ministerstva zahraničných vecí Budapešť vopred uviedla, že Sólyomova návšteva má byť súkromná.
Ďalšie ťažkosti môžu spôsobiť odlišnosti v inak príbuzných jazykoch. Svoje o tom vie bývalá štátna tajomníčka a exveľvyslankyňa v Poľsku Magdaléna Vášáryová, ktorá priznala, že začiatkom 90. rokov popriala pri jednej večeri poľským politikom Bronislawovi Geremekovi a Tadeuszowi Mazowieckému "dobrú chuť", hoci v poľštine má podobné slovo sexuálne zafarbenie. "Geremek sa zahľadel do taniera, Mazowiecki očervenel, manželka veľvyslanca sa chichotala," popisovala ČTK ťažké chvíle zo svojich diplomatických začiatkov Vášáryová.
Problémom sa nevyhli v minulosti ani slovenské hlavy štátu, ktoré podľa ústavy reprezentujú Slovensko navonok. Súčasný prezident Ivan Gašparovič napríklad pred dvoma rokmi prekvapil pri návšteve svojho chorvátskeho kolegu Stipeho Mesiča svojím záujmom o turistiku na "srbskom pobreží", hoci Srbsko prístup k Jadranskému moru nemá a väčšina pobrežia patrí práve Chorvátsku. Prezident svoj omyl vysvetľoval tým, že počas diskusií myslel na kosovský problém a Srbsko mu tak zostalo v pamäti.
Podľa Kopeckého sa však slovenskí diplomati dopúšťali a ešte stále aj dopúšťajú oveľa vážnejších faux pas. Opakovalo sa podľa neho napríklad zneužívanie diplomatickej pošty, v ktorej sa údajne napríklad pašovali aj mikrovlnky, povedal ČTK. "Samozrejme je to ťažké dokázať, lebo diplomatickú poštu nemožno otvoriť," poznamenal. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Ján Škoda reagoval, že on osobne sa s podobnými prípadmi nestretol.
Drobným trapasom sa nevyhnú ani v iných krajinách. Niekoľko ich na nedávnej návšteve Balkánu zažil americký prezident George Bush. V Sofii ho vítali opačne zavesené americké vlajky, v Albánsku zas médiá špekulovali o záhadnom zmiznutí jeho hodiniek. Albánske úrady však ubezpečovali, že Bushove hodinky sa nakoniec predsa len našli a americký prezident ich už mal opäť na rukách, keď krajinu opúšťal.
