AKTUALIZOVANÉ O 13.31

Stav objektov Sovietskej armády po viac ako 17 rokoch od odchodu vojsk

Počet sovietskych vojakov na Slovensku sa pohyboval okolo desať tisíc a zachoval sa až do ich odchodu na začiatku 90. rokov. Celkový počet všetkých vojakov na území ČSSR sa odhaduje na 450 tisíc. Na Slovensku boli rozmiestnení v desiatkach kasární a iných

Pred 39 rokmi, v noci z 20. na 21. augusta, vpadli vojská piatich krajín Varšavskej zmluvy na územie vtedajšieho Československa.

Počet sovietskych vojakov na Slovensku sa pohyboval okolo desať tisíc a zachoval sa až do ich odchodu na začiatku 90. rokov. Celkový počet všetkých vojakov na území ČSSR sa odhaduje na 450 tisíc. Na Slovensku boli rozmiestnení v desiatkach kasární a iných vojenských objektoch.

TASR prináša súhrnný materiál o tom, čo sa stalo s vojenskými objektmi Červenej armády na Slovensku a aký je ich stav po viac 17 rokoch od odchodu posledného sovietskeho vojaka. V niektorých bývalých kasárňach sú obchody, bývajú v nich mníšky, slúžia napríklad aj kórejskej automobilke, v jednom chovajú ovce, v ďalšom objekte je fitnescentrum, herňa či umelecká škola, iné chátrajú a niektoré slúžia v súčasnosti Ozbrojeným silám SR. Niektoré cvičiská sovietskej armády aj dnes lákajú hľadačov s detektormi, ktorí sa snažia nájsť časti výzbroje či výstroja.

V Bratislave sa Sovieti hneď po 21. auguste "usadili" v Sade Janka Kráľa pri Dunaji, ako aj na konci súčasnej Petržalky pri Draždiaku a v smere na Rusovce. Vykopali si na petržalskom poli veľkú jamu v rozlohe približne 50 krát 100 metrov, kde si uskladnili muníciu. Až následne sa "presťahovali" do kláštora na bývalom Leninovom, súčasnom Jakubovom námestí. Tu dnes sídli Kongregácia sestier Najsvätejšieho Spasiteľa. Historickú budovu vlastnili rehoľné sestry už od roku 1914, keď si tu na pozemku, ktorý im kúpila grófka Helena Szápáryová, postavili kláštor. Po zákaze rádu v 50. rokoch tu sídlila československá armáda. Sestry sa vrátili do kláštora po odchode vojsk z Československa v roku 1991.

V Komárne využívali sovietske vojská najmä pevnostný systém s rozlohou 17 ha, okrem toho aj ďalšie budovy a priestranstvá. Počet vojakov sovietskej armády v tomto meste v rokoch 1968 až 1992 odhadujú na 5000-7000. Pevnostný systém v Komárne a Komárome (Maďarská republika) bol najväčším fortifikačným objektom v bývalej Rakúsko-uhorskej monarchii, ktorý bol postavený pre dvestotisícovú armádu.

Stará pevnosť zo XVI. storočia je najstarší, z hľadiska historickej a stavebno-historickej najhodnotnejší objekt celého pevnostného systému. V súčasnom období je vyprázdnená a jej technický stav je bez odborného zásahu ohrozený. K poškodeniu a devastácii Starej pevnosti prispeli najmä sovietske vojská, ktoré užívali tieto priestory od roku 1968 do roku 1992. Mesto Komárno vyjadrilo záujem o priestory Starej a Novej pevnosti už dávnejšie, pričom dlhodobým cieľom je zaradenie celého pevnostného systému do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO.

Mesto po uvoľnení kasární Armádou SR v roku 2002 odkúpilo Starú a Novú pevnosť od štátu za 40 miliónov korún. V roku 2004 bol v rámci programu PHARE Ecosoc vypracovaný a následne realizovaný projekt s názvom Vypracovanie akčného plánu - Analýza možností využitia priestorov časti Komárňanskej pevnosti Starý hrad a Nový hrad. Konečným cieľom je vytvorenie takej kultúrno-turistickej atraktivity v Starej pevnosti, ktorá bude mať nadnárodný celoeurópsky význam. Ide však o finančne veľmi náročný projekt, ktorý bude možné uskutočniť iba po etapách.

Jednou z najvýznamnejších bášt okupačných vojsk po roku 1968 boli mestá a vojenské základne v Banskobystrickom kraji. Len na letisku Sliač pôsobilo asi 7 tisíc sovietskych vojakov. Tí spolu s rodinnými príslušníkmi bývali v niekoľkých panelových domoch pod sliačskymi kúpeľmi, ale tiež na sídlisku Podborová vo Zvolene. Plocha letiska bola vtedy obsiata desiatkami stíhačiek a vrtuľníkov.

Po odchode Sovietov v roku 1992 prišla na letisko slovenská armáda. Areál, ktorý slúži súčasne aj na civilné účely, prešiel neskôr čiastočnou rekonštrukciou. Dnes je na ňom umiestnená bojová letka, pozostávajúca z niekoľkých lietadiel MiG29.

Výraznejšia rekonštrukcia letisko však len čaká. Už na budúci rok by sa malo z peňazí NATO financovať rozšírenie pristávacej plochy a tiež inovácia zabezpečovacieho a logistického centra. Investície vyjdú na viac ako 2 miliardy korún.

Jegorovove kasárne v neďalekom Zvolene, kde bola viac ako 20 rokov umiestnená ruská pechota, sa však v uplynulých rokoch zmenili na nepoznanie. Zdevastované objekty opravili a dnes sú zázemím pre viaceré firmy. V najväčšej z budov sídli umelecká škola, ale aj niektoré štátne inštitúcie. Na "buzerpľaci", kde kedysi pochodovali ruskí vojaci, dnes stojí veľké fitnescentrum. Do panelákov na sídlisku Podborová, ktoré slúžili prevažne sovietskym dôstojníkom, sa v 90. rokoch nasťahovali noví obyvatelia, čiastočne tiež vojaci.

K najväčším cvičiskám na Slovensku patril po roku 1968 vojenský výcvikový priestor Lešť. Sovieti tam dokonca postavili tzv. ruské mestečko, kde žili spoločne so svojimi rodinami. Cvičisko na Lešti ostalo. Okrem Ozbrojených síl SR, policajtov a ďalších bezpečnostných zložiek tam dnes navyše cvičia aj vojaci z iných armád, takmer z celého sveta.

Ministerstvo obrany SR chce Lešť v najbližších rokoch zmeniť na moderný výcvikový priestor, ktorý chce aj prenajímať. Z ruského mestečka sa stane školiace centrum. Vláda SR už odsúhlasila na tento projekt viac ako 200 miliónov korún.

Početná skupina okupačných vojsk bola aj v Rimavskej Sobote. Tamojšie kasárne prešli po ich odchode do správy MO SR. Nejaký čas tam boli slovenskí vojaci, avšak posledných niekoľko rokov zívali prázdnotou. Až tento rok ich časť získalo mesto Rimavská Sobota, ktoré ich prenajalo priemyselným investorom. V jednej z bývalých kasárenských hál už vyrába zväzky pre automobily kórejská firma Sewon ESC.

Viac ako 20-ročné pôsobenie okupantov prinieslo pre dotknuté mestá aj ďalšie negatíva v podobe znečistení vôd, pôdy a ovzdušia. Práve Rimavská Sobota a Sliač boli a dodnes aj sú najviac poznačené nečistotami po svojskom hospodárení s pohonnými látkami pre vojenskú techniku. Na odstránenie znečistení bola len v rokoch 1992 až 2002 vynaložená v rámci Slovenska viac ako jedna miliarda korún. Podstatná časť smerovala práve na Sliač a do Rimavskej Soboty.

Podľa zástupcov firmy Ingeo, ktorá v tom čase vykonávala ekologické práce, len v lokalite Sliač a Vlkanová vyčerpali za desať rokov zhruba 90 000 litrov ropných látok a vyčistili takmer 200 000 kubických metrov zeminy. Viac než 3,6 tony ropných látok dekontaminovali zo znečistenej vody.

V priestoroch bývalej vojenskej strelnice po sovietskych vojakoch v Likavke pri Ružomberku chovajú v súčasnosti ovce. Sú ustajnené v garážach, kde uskladňovali vojenskú techniku a pasú sa na lúkach, kde cvičili príslušníci Sovietskej armády. Priestory patria v súčasnosti obci Likavka, ktorá ich chovateľom 120 oviec prenajala.

Časť budov na bývalej vojenskej strelnici v Likavke, kde boli sklady munície, chátra a rozpadá sa. Podľa slov likavského starostu Vladimíra Rošku objekty boli majetkovo vysporiadané až v roku 2004. Finančne obec nebola odškodnená. Pritom sovietske vojská tam spôsobili škody asi za 4,5 milióna Sk.

Sovietska armáda využívala aj byty v Ružomberku, ktoré po ich odchode boli v dezolátnom stave a museli ich rekonštruovať. V súčasnosti sú všetky obývané. V predajniach s tovarom zo Sovietskeho zväzu zriadili podnikatelia svoje prevádzky ako herne, obchody.

Ladom nezostali ležať ani kasárne v centre Ružomberka. Do nich sa presťahovala spojovacia brigáda, ktorá tam prišla z Čiech po rozdelení Československa. Sovietske vojská sa z ružomberskej posádky odsťahovali v lete roku 1990.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  3. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  4. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  6. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  7. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  8. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  9. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie
  10. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma
  1. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  2. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  3. eKasa prichádza na Slovensko
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. 4 úkony, ktoré treba absolvovať po založení s.r.o.
  6. Konferencia - EU support for research
  7. A dynamic year in the industrial and logistics sector
  8. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici
  9. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  10. Zápis do Registra partnerov vo verejnom sektore
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 19 127
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 12 447
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 9 293
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 8 270
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 6 013
  6. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 933
  7. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 599
  8. Esin Group: Líder Iniciatívy poľnohospodárov vydiera 4 184
  9. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 4 038
  10. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 878