Bratislava 26. augusta (TASR) - Návrh Zákona o zásluhách Andreja Hlinku o slovenskú štátnosť z dielne poslancov KDH Vladimíra Palka, Pavla Minárika a Františka Mikloška nie je na Slovensku precedensom. Pre TASR to uviedol politológ Juraj Marušiak.
"Podobné zákony boli prijaté o Tomášovi G. Masarykovi a Milanovi Rastislavovi Štefánikovi ešte počas existencie Československa Federálnym zhromaždením," vysvetlil s dodatkom, že za podobný typ normy sa dá považovať aj zákon o nemorálnosti komunistického režimu. "V týchto zákonoch sa konštatovalo, že títo dvaja politici sa zaslúžili o štát a na základe týchto zákonov bola v budove federálneho parlamentu osadená týmto dvom politikom busta," dodal.
"Pre občanov Slovenskej republiky v každodennom živote zo zákona nevyplýva absolútne nič. Akurát sa štát oficiálne týmto zákonom prihlási k osobnosti Andreja Hlinku a jeho politickému dedičstvu," odpovedal na otázku, aké budú praktické dopady zákona, ak bude prijatý. Vzhľadom na ústavou garantovanú slobodu slova a myslenia takýto zákon nezaväzuje občanov, vrátane politikov, aby povinne akceptovali Hlinkove zásluhy. Marušiak charakterizuje návrh zákona ako snahu o inštitucionalizáciu historickej pamäti, aká sa na ústavnej úrovni prejavuje napríklad systémom štátnych sviatkov a pamätných dní.
Návrh Zákona o zásluhách Andreja Hlinku o slovenskú štátnosť predložili poslanci KDH pri príležitosti blížiaceho sa stého výročia tragédie v Černovej pri Ružomberku v roku 1907.
"Lex Hlinka je krátky zákon, ktorý má tri paragrafy. Prvý oceňuje Hlinkove zásluhy o Slovenskú republiku, druhý ukladá povinnosť umiestniť Hlinkovu bustu s týmto nápisom v budove Národnej rady SR a napokon tretí hovorí o účinnosti celého zákona," uviedol Palko.
