"Klimatické zmeny by Slovensko zatiaľ nemali zasiahnuť vo veľkej miere, skôr sa zdá, že by v tomto prvom období mohli byť pre slovenské podmienky prospešné," povedal Surovčík z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch. Určite sa však podľa neho otepľovanie dotkne napríklad pestovania repky olejnej, ktorej postupne ponúkne lepšie podmienky na rast sever krajiny.
Už v súčasnosti sa napríklad obilninám darí lepšie v okolí Topoľčian či Trnavy než na Podunajskej nížine, dodal Surovčík. O desať rokov budú pravdepodobne vhodnejšími ešte severnejšie oblasti, napríklad na úrovni Trenčína. Ďalší postup na sever však asi zastaví kvalita pôdy. "Pre niektoré plodiny už nebude vyhovovať," dodal.
Na juhu by sa mala naďalej pestovať napríklad sója, kukurica či slnečnica, ktoré dokážu suchu vzdorovať. Úplne by nemali vymiznúť ani iné plodiny, pomôcť by mohlo napríklad šľachtenie na odolnosť voči suchu. Problémom však ostávajú pomerne tuhé zimy, počas ktorých rastliny šľachtené proti suchu a teda aj teplu môžu vymrznúť, povedal Surovčík.
Východiskom pre časť poľnohospodárov môže byť pestovanie takzvaných biopalív. Ich spaľovanie sa môže využívať napríklad na výrobu tepla či elektrickej energie. Ich výhodou je obnoviteľnosť, čiže na rozdiel od obmedzených zásob uhlia by ich ľudstvo teoreticky mohlo využívať ďalšie stovky rokov. V európskych podmienkach sa osvedčila napríklad rýchlorastúca vŕba.
"Tam, kde sa nedarí pestovať inú plodinu, alebo sú znevýhodnené podmienky pre klasické poľnohospodárstvo, tam by sa mohla uplatniť alternatívna plodina, ako je vŕba," povedal ČTK Miroslav Forgáč, ktorý je priekopníkom v pestovaní rýchlorastúcej vŕby na Slovensku. Osivo získal zo Švédska, kde sa šľachteniu vŕby venujú podľa Forgáča už desiatky rokov.
Po troch rokoch od zasadenia vŕby by mali poľnohospodári z jedného hektára získať do 60 ton drevnej štiepky vhodnej na spaľovanie. V súčasnosti sa však podľa Forgáča nejavia výnosy až tak optimisticky. "Brzdou sú reálne neúspechy na roli," zhrnul svoje skúsenosti. Ťažkosti spôsobuje najmä burina, a to predovšetkým farmárom, ktorí zanedbali starostlivosť o sadenice. "Burina spomaľuje rast vŕby a tým znižuje výnosy," dodal Forgáč. Poľnohospodári by preto mali podľa neho dôsledne dodržiavať pokyny, ako majú hnojiť a plieť.
Na Slovensku je asi 2,4 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy, čo je asi o 400.000 hektárov viac, než je plocha lesov. Surovčík odhadol, že asi 1,3 milióna hektárov by malo aj naďalej slúžiť výlučne na výrobu potravín. Ďalších 600.000 hektárov by čiastočne mohlo zostať ako rezerva na pestovanie potravinových plodín, ale mohli by sa využívať aj na produkciu jednoročných technických rastlín. Zvyšok by mohli vysadiť poľnohospodári napríklad vŕbou, alebo zalesniť.
