Imidž Slovenska v zahraničných médiách sa po nástupe novej vlády Roberta Fica výrazne zhoršil. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Počet negatívnych zmienok o Slovensku v článkoch vybraných zahraničných médií stúpol podľa inštitútu za posledný rok štvornásobne.
Analýza INEKO porovnávala články v týždenníku The Economist a denníkoch Financial Times, The New York Times a Le Monde v období posledného roku vlády Mikuláša Dzurindu a prvého roku nového Ficovho kabinetu. Kým počet článkov s negatívnou zmienkou o Slovensku stúpol za Ficovej vlády štvornásobne, počet záporných informácií o slovenskej vláde päťnásobne.
Za Dzurindu písali pozitívnejšie
V poslednom roku Dzurindovej vlády tak pozitívne články prevažovali nad negatívnymi v pomere šesť ku jednej, počas novej vlády to bolo už len dva ku jednej. Analýza vychádzala z celkovo 471 článkov o Slovensku.
"Zatiaľ je priskoro hodnotiť, aké dôsledky bude mať zhoršenie imidžu Slovenska, ako aj to, či ide iba o prechodný jav," poznamenalo INEKO.
Pozitíva videli médiá najmä v reformách
Pozitívne zmienky v zahraničných médiách sa týkali často ekonomických reforiem, záporné zas napríklad diskriminácie Rómov. Novú vládu niekedy spájali s populizmom. "Populistická vlna ešte v strednej Európe neskončila. Po Poľsku a Bulharsku je teraz rad na Slovensku, aby podľahlo," napísal podľa INEKO napríklad v júni 2006 Le Monde.
Premiér Fico čelil po vlaňajších parlamentných voľbách v zahraničí kritike okrem iného za výber koaličného partnera, ktorým sa stala Slovenská národná strana obviňovaná z nacionalizmu a xenofóbie. Strana európskych socialistov preto Ficovmu Smeru-SD pozastavila členstvo. Niektorí ekonomickí analytici sa zas obávali rozsiahleho rušenia reforiem predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu.
Prehľad pomeru pozitívnych a negatívnych zmienok o Slovensku a slovenskej vláde v zahraničnej tlači:
| vláda Mikuláša Dzurindu, obdobie júl 2005-jún 2006 | vláda Roberta Fica, obdobie júl 2006-jún 2007 | |
| pomer pozitívnych a negatívnych zmienok o Slovensku | 6:1 | 2:1 |
| pomer pozitívnych a negatívnych zmienok o slovenskej vláde | 1:1 | 1:11 |
| percento pozitívnych článkov o vláde z celkového počtu článkov v danom roku | 4,8 perc. | 2,1 perc. |
| percento negatívnych článkov o vláde z celkového počtu článkov v danom roku | 4,8 perc. | 22,4 perc. |
Zdroj: INEKO
Týždenník The Economist hodnotil súčasnú vládu a stav v krajine najkritickejšie zo všetkých. Denník The Financial Times hodnotil Ficov kabinet pomerne negatívne, ale krajinu ako celok veľmi pozitívne. Francúzsky ľavicový denník Le Monde písal o Slovensku za posledné dva roky v podstate bez zmeny, hoci k novej slovenskej vláde sa postavil skôr negatívne.
Pomerne ľavicový The New York Times sa počas sledovaného obdobia úplne zdržal hodnotenia vlády Mikuláša Dzurindu a o vláde Roberta Fica písal takmer bez výnimky nelichotivo. Počet neutrálne ladených článkov klesol zo 77,9 % na 62,3 %.
Imidž má vplyv na rating krajiny
Organizácia INEKO dodáva niekoľko dôvodov, prečo záleží na tom, čo, ako a koľko píšu zahraničné médiá o Slovensku: Reputácia a stabilita krajiny majú vplyv na jej rating, ktorý určuje, za aké úroky si môže krajina požičať peniaze. Investori si utvoria obraz o krajine podľa správ, ktoré sa k nim dostanú. Médiá sú pri tom najprístupnejším zdrojom informácií. Pohľad zvonka je užitočný, pretože zahraniční novinári nečelia domácim, v tomto prípade slovenským tlakom a nemusia sa zodpovedať lokálnym inštitúciám.
Médiá poskytujú obraz o krajine skôr ako štúdie medzinárodných inštitúcií, akými sú napríklad Medzinárodný menový fond, Svetová banka a OSN. Na istý čas sa médiá stávajú najspoľahlivejším zdrojom informácií o krajine a najpružnejším indikátorom zmeny situácie v nej.
Autor: zh
