Bratislava 28. augusta (TASR) - Pred vypuknutím Slovenského národného povstania (SNP) československý prezident Eduard Beneš zvažoval možnosť, že po víťazstve protifašistickej koalície vznikne na Slovensku vojenská diktatúra. Na margo významu Slovenského národného povstania (SNP) to pre TASR pri príležitosti jeho zajtrajšieho 63. výročia povedal historik František Cséfalvay z Vojenského historického ústavu.
"Československo už vtedy patrilo medzi štáty protifašistickej koalície a Slovensko malo byť jeho súčasťou," reagoval na otázku, či SNP priradilo Slovensko k víťazným mocnostiam.
"Povstanie zmenilo vnútornú váhu slovenskej reprezentácie v československej politike," vysvetlil. Dodal však, že najväčší vplyv mala politická reprezentácia SNP v čase, keď vojensky ovládala územie, neskôr sa oslabil.
Povstanie sa podľa neho rozhodne dá považovať za protest demokratických síl, aj keď vzhľadom na rozsah povstaleckého územia sa dá diskutovať o tom, či išlo o protest celonárodný. "Pochopiteľne, že celoslovenský rozsah povstanie ani na začiatku nemalo, keďže zahrňovalo stredné Slovensko a časť západného a východného. Demokratické úlohy si podľa mňa plnilo - zrušila sa Hlinkova Slovenská ľudová strana a všetky fašistické organizácie," uviedol Cséfalvay, ktorý považuje SNP v prvom rade za vystúpenie proti autoritatívnemu režimu.
Na margo rôznych osobností a prúdov, ktoré sa na SNP podieľali, poznamenal, že od roku 1989 sa v porovnaní s historickou úlohou dostáva trochu do úzadia komunistická súčasť odboja reprezentovaná Gustávom Husákom, Ladislavom Novomestským a Karolom Šmidkem.
Pred rokom 1989 to bolo naopak, komunistickej strane sa v povstaní neprávom prisudzovala vedúca úloha a zvýrazňoval sa aj význam partizánskeho boja na úkor armády.
Dôstojníci, ktorí sa do povstania zapojili, boli podľa Cséfalvaya väčšinou produktom československých vojenských škôl z tridsiatych rokov minulého storočia a ku komunistickým ideálom mali ďaleko. O niektorých sa do roku 1989 takmer nepísalo. "Boli to predovšetkým vysokí armádni predstavitelia, ktorí neskôr emigrovali na Západ. Napríklad Mikuláš Ferienčík, Anton Cyprich. Aj v encyklopédiách sa o nich píše veľmi málo," ilustroval svoj názor príkladom. Kľúčovú úlohu pri vojenskej príprave SNP zohral podľa neho generál Ján Golian. "Stál na čele armády až do októbra, kedy prišiel generál Rudolf Viest a posledné tri týždne on bol veliteľom povstaleckej armády," pokračoval. Podľa Cséfalvaya sa za SNP dá považovať najmä fáza pred obsadením Banskej Bystrice, keď ovládalo územie a uskutočňovalo politickú moc. Po obsadení centra povstania partizáni a časť armády pokračovala až do konca vojny bojom v horách.
df vs
