Energický 87-ročný muž z Banskej Bystrice nás privítal na dvore svojho rodinného domu vetou: „Práporčík letectva v dôchodku". Okrem iných vlastní Československý vojnový kríž, sovietske vyznamenania a medailu od ruského prezidenta Putina. Na otázku, či si myslí, že Putin vie kto je to Ján Lichý z Banskej Bystrice, odpovedá jednoznačne.
„Vie, podpísal mi aj sprievodný list. Nezabudli na nás. Oni nezabúdajú," hrdo hovorí.
Vyznamenania a medaile prehrabáva v škatuli od botasiek Nike. Má ich takmer tridsať, ale hľadá to ruské, od Putina. Sám pre seba si pri tom hovorí, toto nie, to sú Štefánikove, škatuľku s nápisom sdelano v CCCP odkladá bokom.
„Na túto som hrdý, pozrite," hrdo ukazuje veľkú zlatú medailu. „To mám od záhradkárov," a pokračuje v hľadaní. Nakoniec si dá medailu priamo pred hruď, stojí a pozerá sa rovno do objektívu fotoaparátu.
Ján Lichý hovorí o povstaní a vojne s výrazom profesionálneho rozprávača. Takmer deväťdesiatnik si pamätá roky aj s dátumami, mená veliteľov aj spolubojovníkov. Už roky chodí po školách a rozpráva deťom, ako to bolo keď... Údajne si nevymýšľa. Ešte žije dosť pamätníkov aj z Ruska, vraj by bola hanba.
VIDEO - Ján Lichý o povstaní
Narukoval v roku 1941, keď mal 21 rokov. Neskôr sa dostal s armádou Slovenského štátu na ruský front, odkiaľ si doviezol skorbut a desiatky „hluchých" vredov. Aké sú to hluché vredy sme sa nedozvedeli, ale vyliečili ho v Ružomberku. Po vypuknutí povstania prešiel spolu s jednotkou na stranu povstalcov a pomáhal. Považuje to za samozrejmosť.
„Bol som doma u rodičov, keď prišla spojka od Jegorova. Potrebujeme ťa ako radistu. Jegorov bol výnimočný človek, mám od neho aj hviezdu na pamiatku," spomína povstalec.
Lichého veliteľov po potlačení povstania chytili gestapáci a popravili. Jeho Nemci chytili štyrikrát. Povstalecký radista hovorí, že prežil svoju smrť. Raz ho zachránila slivovica, z ktorej sa Nemci opili a partizáni mohli ujsť. Dvakrát ho zachránil papier, že je tichý blázon a protiboľševický odznak s kosákom, kladivom a smrtkou. Kúpil ho od gardistu za dve fľašky ríbezľového vína. Prežil.
Po skončení vojny bol vraj zrazu každý partizán. Ján Lichý hovorí, že za tým boli peniaze. Bývalý povstalec sa po vojne zamestnal v miestnej cementárni. Až po roku 2000 dostal odškodnenie. Len tak na okraj prehodí, že počas tohtoročných osláv ho povýšili. Vraj si na neho spomenuli na ministerstve. Ján Lichý si zas spomenul na svojich priateľov, ktorí sa osláv už nedožili. Hovorí, že pre neho je dôležité, že boli spolu – na strane víťazov. Daniel Vražda Foto SME - Ján Krošlák
Autor: Daniel Vražda VIDEO - Ján Krošlák
