"To, že prišlo po revolúcii k obrovskému nárastu záujmu o povolanie, bolo zapríčinené aj tým, že počas doby komunizmu mnohým bolo zabraňované, aby mohli vstúpiť do seminárov," vysvetlil hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. V súčasnosti je podľa neho záujem asi o tretinu nižší. "V rámci celosvetových meradiel ide ale o štandard, teda umožňuje doplnenie tých kňazov, ktorí postupne odchádzajú do dôchodku," povedal ČTK Kováčik.
Výnimkou z celoslovenského priemeru je bratislavsko-trnavská arcidiecéza, kde je podľa tajomníka biskupského úradu Tibora Hajdu bez kňaza asi 70 farností. "Počas komunizmu existoval pre diecézu takzvaný numerus clausus. To znamená, že mohlo byť prijatých iba zopár kňazov. Bolo to cielené odkresťančovanie Bratislavy a okolia," doplnil Kováčik.
Desiatky slovenských kňazov slúžia aj v zahraničí. Časť odišla na výpomoc do krajín, kde je ich nedostatok. Slúžia tak napríklad v Spojených štátoch, Austrálii, Taliansku alebo Česku. Ďalšia časť slovenských kaplánov poskytuje duchovnú službu Slovákom žijúcim v zahraničí, napríklad v írskom Dubline alebo Prahe.
Prázdne miesta v európskych farnostiach však najviac vypĺňajú poľskí kňazi. Potvrdzuje to aj situácia v Česku, kde desatinu z viac ako 1800 kňazov tvoria práve Poliaci. V krajine totiž nachádza cirkev v súčasnosti medzi mladými menej ľudí ochotných stať sa duchovnými alebo rehoľníkmi, než by potrebovala. V pražskej arcidiecéze je zhruba 250 duchovných, ale podľa arcibiskupstva ich viac umiera, ako je novovysvätených.
Podobne i v Nemecku z viac než 12.000 aktívnych duchovných je v súčasnosti zhruba 1200 zo zahraničia, ktorí prichádzajú hlavne z Poľska.
Katolícki kňazi chýbajú i v Rakúsku. Profesor Erich Leitenberger z agentúry Kathpress ČTK povedal, že tento nedostatok je rozdielny v jednotlivých diecézach. Vo Viedni napríklad nie je tak vážny, ale zvlášť v pohraničných oblastiach na severe krajiny je už citeľný. Situáciu je tam často potrebné riešiť tým, že jeden farár má na starosti viac farností. I v Rakúsku pomáhajú zaplniť medzery kňazi zo zahraničia. Vzhľadom k histórii krajiny a novodobému vývoju migrácie však nie je prítomnosť duchovných zo zahraničia niečím novým ani neobvyklým.
Ku katolíckej cirkvi sa hlási na Slovensku podľa oficiálnych štatistík zhruba 70 percent obyvateľov Slovenska. Vlani bolo na Slovenku 2887 rímskokatolíckych a gréckokatolíckych kňazov. Na bohosloveckých fakultách študovalo minulý rok podľa Kováčika 502 diecéznych a rehoľných seminaristov. Priemerný vek kňazov je asi 40 rokov, na konci komunizmu to bolo zhruba 60 rokov.
Druhou najväčšou cirkvou na Slovensku je evanjelická, ktorá má zhruba sedempercentné zastúpenie. Koncom vlaňajška mala 356 farárov, z toho bolo 132 žien. Neobsadených bolo 81 miest a to najmä na menších dedinách, kde sú menšie cirkevné zbory. Podľa tajomníčky pre mediálnu komunikáciu Generálneho biskupského úradu Edity Sabolíkovej to však nie je krízová situácia, keďže tieto cirkevné zbory majú na starosti farári zo susedných zborov a navyše je tu možnosť postupne ich pokryť novými absolventmi bohosloveckých fakúlt. Aj evanjelická cirkev zaznamenala podľa Sabolíkovej boom záujmu o duchovné povolania po revolúcii v roku 1989. V súčasnosti je záujem primeraný, dodala.
