Nezamestnaní absolventi zrejme pripravia verejné vysoké školy o časť štátnych peňazí. Takýto postup navrhuje ministerstvo školstva v nariadení vlády, ktoré predložilo do pripomienkového konania.
Verejné vysoké školy by dostali štátne dotácie na bezplatné externé študijné programy aj podľa toho, či brány škôl opustili študenti, ktorí našli uplatnenie na trhu práce.
Ďalšími kritériami pri rozpise financií by mali byť počet študentov, kvalita a ekonomická náročnosť uskutočňovaných študijných programov. Limity súm, ktoré rezort určil na základe tohto nariadenia, majú poslúžiť na financovanie bezplatného externého štúdia. Do 31. októbra samotné školy rozhodnú, ako spoplatnia externistov, na ktorých im štátne financie nepostačia.
Najviac pre Univerzitu Komenského
Najviac peňazí by mala dostať Univerzita Komenskéhov Bratislave, ktorej by malo prísť na účet 40,375 milióna korún. Za ňou nasleduje Slovenská technická univerzita s takmer 30 miliónmi korún. Technická univerzita v Košiciach by mala dostať necelých 17 miliónov korún. S najmenšími finančnými balíkmi sa budú musieť vysporiadať - Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne s vyše jedným miliónom, Akadémia umení v Banskej Bystrici s 1,6 milióna, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave s takmer 2,5 milióna korún či Vysoká škola múzických umení v Bratislave s 3,7 milióna korún.
Rezort chce, aby nariadenie začalo byť účinné od 1. októbra. Vypracovalo ho, aby konkretizovalo vysokoškolskú novelu, ktorú schválili poslanci krátko pred odchodom na letné prázdniny. Verejné vysoké školy môžu pýtať školné od študentov prijatých po 1. septembri tohto roka v externej forme štúdia. Školné môžu žiadať len od študentov, ktorých neprijali na bezplatné študijné programy v externej forme. Za externé štúdium sa začne reálne platiť od septembra 2008.
Školstvo nedostane z rezervy viac ako 1,5 miliardy
Ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi (SNS) sa asi nepodarí z približne sedemmiliardovej nerozdelenej rezervy budúcoročného rozpočtu získať viac ako 1,5 miliardy korún. Žiadateľov o peniaze je totiž veľa, povedal ČTK podpredseda vlády Dušan Čaplovič (Smer-SD), ktorý má na starosti aj rozvoj vzdelanosti. Celkovo by tak mohol rozpočet ministerstva školstva stúpnuť asi na 54,7 miliardy Sk. Vláda však sľúbila, že na školstvo bude prispievať päť percent z hrubého domáceho produktu, čo by v budúcom roku bolo takmer 100 miliárd Sk.
"Netreba stavať vzdušné zámky, lebo je veľa rezortov, ktoré sa zaujímajú o túto rezervu. Predstavujem si pol druha miliardy," odhadol sumu, o ktorú by sa mohli zvýšiť zdroje školstva Čaplovič. Peniaze pritom podľa neho potrebuje aj regionálne školstvo, čiže základné a stredné školy, aj vysoké.
Rozpočet ministerstva školstva by mal podľa prvého návrhu ministerstva financií stúpnuť medziročne asi o 1,8 miliardy korún na 53,2 miliardy Sk. Nárast zdrojov je však menší, než dokázal v posledných rokoch vládnutia zabezpečiť predchádzajúci kabinet Mikuláša Dzurindu, ktorý školstvu pridával asi štyri miliardy korún ročne.
Viac peňazí, aby mohli klesnúť počty žiakov v triedach
"Ani ja nie som spokojný s terajším návrhom," povedal Čaplovič. Peniaze sú totiž podľa neho potrebné na to, aby mohol napríklad klesnúť počet žiakov v triedach. Uľahčila by sa tak práca učiteľom a mala by sa zlepšiť príprava žiakov, ktorí v posledných rokoch dosahovali v meraniach úrovne vedomostí len priemerné výsledky.
So znížením počtu žiakov počíta aj pripravovaný školský zákon. Nižší počet žiakov v triedach sa zrejme nezaobíde bez prijímania nových učiteľov, a teda aj vyšších nákladov na mzdy. Napriek tomu Čaplovič dúfa, že minister Mikolaj presadí napríklad to, aby sa na prvom stupni základných škôl učilo maximálne 20 až 22 žiakov v triede. V súčasnosti zákon povoľuje až 29 žiakov.
Zároveň by sa mal podľa Čaploviča postupne zvýšiť aj učiteľský plat, aby školy nezápasili napríklad s nedostatkom učiteľov cudzích jazykov. Tí totiž často uprednostňovali iné, lepšie platené profesie. "Som skôr na strane odborového zväzu školstva," povedal Čaplovič. Odborári pritom dlhodobo žiadajú, aby učitelia zarábali ešte o 20 percent viac, ako je priemerná mzda. Zatiaľ zaostávajú aj za celonárodným priemerom.
Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu vo väčšej miere navrhlo pridať peniaze ministerstvám vnútra a obrany, ktoré vedú nominanti strany Smer-SD.
