Bratislava 30. augusta (TASR) - Prvé predstavy a návrhy Ústavy Slovenskej republiky (SR) sa objavili v roku 1991 a boli aj predložené do Slovenskej národnej rady (SNR). "Je smutné, že mnohí, ktorí sa vtedy bili do pŕs s tým, že chcú samostatnosť a predkladali návrhy, to robili len preto, aby sa nemuseli pridať už k tým predloženým. Vo väčšine prípadov to bol zámer, aby sa nemohol prijať žiadny text," pripomenul v rozhovore pre TASR Jozef Prokeš, ktorý bol v čase rokovania o základnom zákone štátu podpredsedom SNR a predsedom Slovenskej národnej strany.
Ako ďalej pokračoval, po parlamentných voľbách v júli 1992 sa vytvorila taká politická situácia, ktorá dávala viac za pravdu tým, ktorí boli za osamostatnenie SR. Vyústilo to do prijatia Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky a následne bola prijatá Ústava SR, ktorá už predpokladala vznik samostatného štátu. "Treba otvorene povedať, že nešlo o nejaký násilný krok. Jednoducho česká politická reprezentácia bola ochotná akceptovať to, že pokiaľ má existovať spoločný štát, tak nemôže ísť o delegáciu právomoci z hora dole ale naopak," vysvetlil Prokeš.
Dodal, že pod prvotný text ústavy sa v značnej miere podpísali Vladimír Mečiar, Ľubomír Fogaš a Milan Sečánsky. Ten sa ešte dolaďoval v pracovných skupinách. "Usilovali sme sa, aby boli texty čo najjednoznačnejšie. V konečnom dôsledku sa ukázalo, že napriek tomu Ústavný súd v niektorých prípadoch vysvetlil jednotlivé články úplne inak, než sme to predpokladali vtedy, keď sme ich formulovali." Poukázal na to, že pri najlepšej snahe naformulovať isté veci explicitne, v oblasti legislatívy je táto jednoznačnosť vždy spochybniteľná.
Prokeš viedol rokovanie slovenského zákonodarného zboru až do záverečného hlasovania o Ústave SR 1. septembra 1992 a bol zodpovedný aj za prípravu celého aktu jej slávnostného podpísania o dva dni na to vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom a predsedom parlamentu Ivanom Gašparovičom. Hoci účinnosť nadobudla 1. októbra, za Deň ústavy bol stanovený prvý septembrový deň. "Priznám sa, že som to spôsobil ja a úplne vedome. Vychádzal som z toho, že pokiaľ bude štátny sviatok 1. septembra, všetci školáci si to zapamätajú. Dohodli sme sa s predsedom Gašparovičom, že vtedy bude záverečné hlasovanie a on tento argument akceptoval, ako veľmi dobrý nápad," konštatoval.
Bývalý podpredseda SNR niesol na slávnostnom akte text ústavy, pričom ako prezradil, jeho hlavná myšlienka, ktorá ho po celý čas sprevádzala, bola tá, aby sa nepotkol. "Bol som nesmierne hrdý na to, že sa toto dielo podarilo, pretože ja som bol jedným z tých, ktorý zastávali skutočnosť, že ako národ chceme vlastný štát. To ale neznamenalo, že som nepriateľom niekoho iného," zdôraznil. Podľa jeho vyjadrenia vždy odmietal myšlienku, že delenie bývalého Československa bolo postavené na nenávisti Čechov a Slovákov. "To je jednoducho nezmysel."
V roku 1999 parlament schválil ústavný zákon, ktorým sa zaviedla priama voľba prezidenta. Ako povedal Prokeš, malo to priniesť väčšiu nezávislosť a silné postavenie hlavy štátu, avšak v skutočnosti prišlo k okliešteniu jeho právomocí. "Ak je silná osobnosť, istým spôsobom je to kompenzované. Čo sa týka legislatívy, tak podľa môjho názoru je jeho postavenie slabšie ako bolo predtým."
SNS a HZDS protestovalo v roku 2001 proti zneniu komplexnej novelizácii základného zákona štátu. Prokeš objasnil, že hlavné výhrady týchto poslaneckých klubov sa týkali toho, že Slovensko sa v rámci integrácie do EÚ a NATO vzdávalo svojej suverenity skôr ako bolo potrebné. "Ale išlo aj to, že niektoré medzinárodné zmluvy boli povýšené nad ústavu SR, čo môže v mnohých prípadoch spôsobiť vážne problémy," poznamenal.
