Prezident Ivan Gašparovič pripúšťa ďalšiu novelizáciu Ústavy SR, aj prijatie celkom nového dokumentu. Tvrdí však, že treba počkať na novú Zmluvu o fungovaní Európskej únie.
"Dnes, keď hovoríme o tom, že zmluva o európskej ústave už nie je aktuálna, budeme musieť počkať na Zmluvu o fungovaní Európskej únie a bolo by predčasné, aby sme teraz robili nejakú novelu alebo nový dokument," uviedol dnes prezident v rozhovore pre TASR.
Ústavu SR však nepokladá prezident za nemenný dokument. Naopak, tvrdí, musí reagovať na nové okolnosti - sociálne, ekonomické i politické, aj na vzťahy, ktoré postupne štát nadobúda. Tu vidí priestor na uplatnenie stálej parlamentnej komisie pre Ústavu SR a rokovací poriadok NR SR. Tá má zbierať najmä poznatky, ktoré môžu v budúcnosti ovplyvniť jednotlivé ústavné články.
"Na Ústave by sa mala podieľať celá spoločnosť, najmä tie politické strany, ktoré sú zodpovedné a v parlamente by sa tomu nemali vyhýbať," konštatoval Gašparovič. Zodpovednosť je podľa neho rovnako na opozičných aj koaličných stranách a ak sa bude prijímať ústavný zákon, aby bol prijímaný "vo všeobecnosti".
Významným momentom pri podpisovaní Ústavy SR v roku 1992 bol podľa hlavy štátu fakt, že jej text nebol utajený a podpisoval sa ešte počas spoločného zväzku Slovenska a Česka.
"My sme dostali od rôznych právnikov, inštitúcií, ale aj občanov skoro 2400 pripomienok k Ústave a o všetkých sme hovorili. K 1. januáru 1993 sme už mali ústavný zákon, od ktorého sa mohli odvíjať naše ostatné ústavné normy. To Česko nemalo a veľmi dlho malo problémy," doplnil prezident, ktorý ako predseda Slovenskej národnej rady Ústavu SR podpisoval.
Povzbudzujúce v tom čase podľa neho bolo, že všetky európske inštitúcie považovali Ústavu SR za moderný dokument, na základe ktorého môže vzniknúť nový štát na demokratických princípoch.
Slováci vraj majú vzťah k ústave, len si to neuvedomujú
Slováci majú podľa prezidenta Ivana Gašparoviča vzťah k Ústave SR, rovnako sú hrdí na štátne symboly, len si to neuvedomujú. Dôvodom je zrejme to, že v posledných storočiach nemali možnosť podieľať sa "sami" na tvorbe zákonov.
"Za tie roky, kedy sa Slovensko - občania, ani politici - nemohlo podieľať významne na tvorbe zákonov, nič necítili k tomu, čo sami nemohli tvoriť a mali sami výhrady. Tým pádom ten vzťah k zákonom určite nebol taký," uviedol prezident v rozhovore pre TASR.
Ako opačný príklad prezident uviedol Američanov, u ktorých vzťah k symbolom štátu formovala história. Preto počas štátnych sviatkov do okien svojich príbytkov inštalujú štátne vlajky.
"Ten vzťah k histórii a príslušnosti k štátu sa u nich prejavuje. Myslím, že u nás občania majú vzťah k Ústave, hoci si to možno ani neuvedomujú - veď vzťah k Ústave im dáva záruku, že môžu presadzovať svoje občianske práva," vysvetlil Gašparovič.
Ústava SR to občanom zaručuje prostredníctvom súdov a ústavného súdu. Aj v hrdosti Slovákov na naše štátne symboly však hlava štátu očakáva zmeny, keďže dnes je pozícia trocha iná.
"Občan si volí zástupcov aj politické strany, ktoré podporuje. Človek si teda aspoň počas volieb vytvára určitú predstavu a prostredníctvom svojich kandidátov sa zúčastňuje na riadení štátu," uzavrel prezident.
O zmene Ústavy SR sa v SDKÚ v súčasnosti nediskutuje
Vo vnútri najsilnejšej opozičnej strany SDKÚ-DS v súčasnosti neprebieha žiadna diskusia, ktorej témou by bola zmena Ústavy SR. Tvrdí to predseda strany Mikuláš Dzurinda.
Ústavu SR nie je potrebné meniť ako celok, myslí si Dzurinda. "Netvrdím, že Ústava SR ako základný zákon je dokonalá, že nemôžu byť niektoré jej pasáže vylepšené, ale veľmi by som sa namáhal, keby som chcel rozmeniť na drobné túto všeobecnú tézu," povedal TASR pri príležitosti blížiaceho sa Dňa Ústavy SR.
Šéf SDKÚ-DS má skôr pocit, a podľa neho to ukázal aj čas, že "rozdelenie moci je vybalansované". "Žijeme v parlamentnej demokracii a tomu zodpovedá aj rozdelenie kompetencií medzi jednotlivé moci," uviedol. "Ja sám som s Ústavou SR spokojný a ani v SDKÚ-DS neprebieha diskusia, že by ju bolo treba meniť a už vôbec nie nejako dramaticky," dodal.
Treba Ústavu SR uctievať a pripomínať si ju štátnym sviatkom? "Je to otázka vkusu a istého politického citu, ktorý rozhoduje pri posudzovaní toho, ktoré dejinné udalosti či okamihy sú pre ten ktorý národ kľúčové a prioritné," konštatoval Dzurinda. "Niet pochýb, že schválenie Ústavy SR bolo veľmi významným medzníkom a preto každoročnú oslavu a pripomínanie si tejto udalosti považujem za čosi veľmi prirodzené a normálne," dodal.
