Handlová 31. augusta (TASR) V Handlovej, kolíske slovenského uhoľného baníctva, si počas tohoročných osláv Dňa baníkov pripomínajú 90. výročie založenia organizovania banskej záchrannej služby.
Podľa historických análov približne päť rokov po začatí priemyselnej ťažby uhlia na handlovskom ložisku nariadil banský kapitanát v Banskej Bystrici Západouhorskej kamennouhoľnej účastinnej spoločnosti v Budapešti, ktorá uhlie dobývala, zriadiť v Bani Handlová záchrannú stanicu. Viedli ho k tomu časté požiare a výbuchy metánu, ktoré ohrozovali život baníkov a často znemožňovali ich záchranu pre nedýchateľné prostredie. Hneď na to, v roku 1914 spoločnosť zakúpila prvých šesť kyslíkových dýchacích prístrojov typu Dräger, ktoré v tom čase patrili medzi najspoľahlivejšie. Prevádzku banskej záchrannej stanice banský kapitanát však schválil až 2. septembra 1917. Členmi záchranárskych čiat boli hlavne banskí dozorcovia. Po prvej svetovej vojne tvorilo záchranársky zbor 30 až 40 mužov. Postupné zvyšovanie ťažby uhlia a aj počtu baníkov (v roku 1938 v Handlovej vyťažili 750 000 ton) si vyžiadalo aj rozšírenie závodnej banskej záchrannej stanice (ZBZS) a vybudovanie zvláštnej budovy. Tá po menších úpravách slúži handlovským banským záchranárom dodnes, hovorí súčasný vedúci stanice, jeden z najskúsenejších banských záchranárov v Handlovej Ján Gregor. V súčasnosti má handlovská ZBZS približne 50 členov, ale v čase najväčšieho rozvoja ťažby v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia ich evidovali aj viac ako 120.
Po druhej svetovej vojne bolo banské záchranárstvo v troskách, bez skúsených odborníkov a dostatočného vybavenia. Napriek tomu sa pri prvej havárii, rozsiahlom požiari v roku 1945, podarilo po troch dňoch banským záchranárom zachrániť 12 baníkov. Ministerstvo priemyslu v roku 1947 vydalo vyhlášku, podľa ktorej v každej hlbinnej bani museli vybudovať banskú záchrannú stanicu. Tak vznikli ZBZS aj v Nováckych uhoľných baniach Nováky, Modrokamenských uhoľných baniach a na Slatinke v Pôtri. O sedem rokov neskôr vydalo Povereníctvo palív a naftového priemyslu príkaz na zreorganizovanie banskej záchrannej služby a vznik Hlavnej banskej záchrannej stanice (HBZS) v Prievidzi, ktorá mala vykonávať dozor nad všetkými ZBZS na Slovensku.
O vznik HBZS sa veľkou mierou zaslúžil dnes už nestor slovenského banského záchranárstva, 82-ročný banský inžinier František Ščavnický. Podobnú HBZS totiž predtým vybudoval aj v Jachymovských uránových baniach. Svoje zážitky a skúsenosti a tiež akcie banských záchranárov napísal v spomienkach, ktoré pripravuje na knižné vydanie. V HBZS začala od 2. septembra 1957 nepretržitá pohotovostná služba dvoch čiat, teda desiatich banských záchranárov. Už o tri dni museli zasahovať vo Východnej šachte Bane Handlová, kde došlo k výbuchu metánu. Ščavnický bol nekompromisný, presadzoval predovšetkým prevenciu pred banskými nehodami, súčasťou ktorej bola aj teoretická aj fyzická príprava banských záchranárov. V HBZS nechal postaviť takzvanú dymnicu, kde do výšky troch poschodí sú imitované banské podmienky. V nej sa záchranári pripravujú dodnes.
HBZS podľa jej súčasného riaditeľa Stanislava Pavlíka riadi činnosť šiestich ZBZS, z čoho sú dve v rámci Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP). Okrem toho zabezpečuje záchranárske služby ďalším 25 banským spoločnostiam, najmä nerudným baniam, kde ZBZS nemajú. Na dobrovoľnej báze disponuje približne 300 vyškolenými banskými záchranármi. Z nich 220 je z HBP. Ich hlavnou úlohou, a to potvrdzujú aj záchranárskou prísahou, je vykonávať práce na záchranu ľudských životov a majetku, zdolávanie závažných prevádzkových nehôd a poskytovanie prvej pomoci. V uplynulom baníckom roku banskí záchranári zasahovali pri rôznych banských haváriách desaťkrát. V súčasnosti je HBZS jednou zo základných zložiek Integrovaného záchranného systému, konštatoval Pavlík.
