KOMÁRNO 3. septembra (SITA) – Otváranie Benešových dekrétov považuje predseda parlamentu Pavol Paška za neprijateľné, parlamentný akt slovensko-maďarského zmierenia si vie predstaviť len za predpokladu, že bude vyjadrovať budúcnosť. Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Szilli nevidí dôvod, prečo by mali dnešné mladé generácie byť súčasťou riešenia problémov, ktoré nespôsobili. Paška a Szilli to dnes povedali na tlačovej besede po slávnostnom začiatku nového školského roka na Univerzite Jánosa Selyeho v Komárne.
Katalin Szili vyzvala v súvislosti so vznikom Maďarskej gardy všetky parlamentné frakcie i premiéra Ferenca Gyurcsánya prehodnotiť dostatočnosť súčasnej legislatívy pri boji proti extrémizmu. Szili to dnes povedala na tlačovej besede na pôde Selyeho univerzity v Komárne.
„Osobne si myslím, že treba urobiť všetky kroky na zamedzenie extrémistických myšlienok, hoci prítomných len v symbolike,“ povedala na margo vzniku Maďarskej gardy. Na druhej strane však môže byť škodlivé vyvolávať paniku, preto treba spomínaným prejavom venovať primeranú pozornosť, dodala Szili.
Paška i Szilli sa zhodli, že pre obe strany je najlepšie vytváranie podmienok pre spokojný život oboch národov. Otváranie Benešových dekrétov označil Paška za „absolútne neprijateľné,“ medziparlamentný akt zmierenia, ktorý navrhli štyria opoziční poslanci nevylúčil. „Nie je to nepredstaviteľné, avšak prijímaný text by mal vyjadrovať budúcnosť a nie pitvať a iritovať súčasnosť,“ povedal Paška. Z maďarskej strany podľa Szilli otázku Benešových dekrétov nikto neotváral. „Kolektívna vina neexistuje,“ dodala však. „Nevidím dôvod, prečo by mali byť dnešné mladé generácie súčasťou riešenia problému, ktorý nespôsobili,“ povedala Sziliová. Obaja šéfovia parlamentov vyjadrili vôľu na spoluprácu, čo chcú dokumentovať aj spoločným listom, v ktorom sa vyslovia za zaradenie Komárňanskej pevnosti do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO.
Dnešná návšteva Selyeho univerzity podľa Szilli zaručuje, že aj v budúcnosti sa na Slovensku rešpektuje maďarská identita pri zachovaní národnostného školstva na európskej úrovni. Spolu s Paškom sľúbili „ostré sledovanie“podmienok rastu univerzity. Jej rektor Sándor Albert vyzdvihol, že sa za štyri roky podarilo vybudovať tri fakulty a počet študentov, vrátane zahraničných, rastie. Problém má však univerzita s financiami, keďže slovenský vysokoškolský zákon nezohľadňuje nové univerzity a ich zvýšené potreby financií na vybudovanie infraštruktúry, dodal Albert. Chod univerzity pomáhajú zabezpečovať aj zdroje z Maďarska – podľa Alberta prispieva maďarský úrad vlády, ministerstvo školstva i organizácia Rodná zem.
