"Cieľom Slovenska nemôže byť kapitalizmus Made in USA, cieľom Slovenska musí byť sociálny štát, ktorý je v Európe," povedal Fico v rozhovore pre zahraničné tlačové agentúry. Pripomenul pritom pasáž z ústavy o sociálne orientovanom trhovom hospodárstve.
Bývalý právnik vlani priviedol svoj Smer-sociálnu demokraciu k volebnému víťazstvu aj s heslami o zásadných zmenách v reformách minulej pravicovej vlády Mikuláša Dzurindu, ktorá vyšla v ústrety zahraničným investorom. Výraznejších zásahov sa však nová vláda Smeru, SNS a ĽS-HZDS bývalého premiéra Vladimíra Mečiara nakoniec väčšinou vyvarovala.
Podľa Fica prevládajú pozitíva
"Robíme aj chyby, ale pozitíva zatiaľ dominantne prevládajú," povedal Fico pre ČTK, Reuters a Bloomberg. Poukázal na prieskumy verejnej mienky, v ktorých má jeho strana vyše 40-percentnú podporu. Šéf Smeru, ktorý 15. septembra oslávi 43. narodeniny, sa v anketách dlhodobo umiestňuje na čele rebríčku popularity politikov. Jeho pozíciu zatiaľ výrazne nenaštrbil ani napätý vzťah s médiami.
Premiér odmietol výčitky, že dôraz na sociálne výdavky alebo práva zamestnancov zníži príťažlivosť Slovenska v očiach zahraničných firiem. Potvrdil, že o Slovensko prejavila záujem po výstavbe závodov Volkswagen, PSA Peugeot-Citroën a KIA Motors ďalšia automobilka. V poslednej dobe sa špekulovalo hlavne o plánoch koncernu Ford. "Sme ale opatrní," povedal Fico s tým, že vláda by rada pre Slovensko získala aj investorov z iných odborov a chce im ponúkať lokality s vysokou nezamestnanosťou na východe krajiny. Pripomenul tiež, že vláda musí dodržiavať finančnú disciplínu pre plánované zavedenie eura v roku 2009, niekoľko rokov pred susedným Českom alebo Maďarskom.
Radar u susedov stále nechce
Pri ohliadnutí sa späť Fico tvrdí, že neopodstatnená bola aj kritika spolupráce s SNS, ktorej vyčítali nacionalizmus nielen maďarskí politici, ale aj socialistické strany v EÚ. "Očakávam, že sa veci vrátia do pôvodných koľají," uviedol pred očakávaným októbrovým rokovaním vedenia Strany európskych socialistov. Tá by mala posúdiť obnovenie členstva Smeru po tom, čo ho pozastavila pre koalíciu s národniarmi.
Premiér pritom nechce ustupovať z niektorých stanovísk, za ktoré ho kritizovali. Pripomenul napríklad svoj nesúhlasný postoj voči vojne v Iraku, odkiaľ jeho vláda napokon stiahla vojakov, zrušenie tendra na predaj letísk alebo zmrazenie privatizácie v energetike.
Odmietavý názor Fico nezmenil ani voči umiestneniu amerických radarových zariadení v susednom Česku a Poľsku. Zopakoval, že o téme sa malo diskutovať na úrovni NATO a pripomenul aj ostrý nesúhlas Ruska. "Ak je cieľ pár kilometrov od Slovenska, tak nás to musí znervózňovať. Nebudeme podporovať tieto bilaterálne dobrodružstvá," povedal Fico, ktorého pravicová opozícia kritizovala za odklon od Washingtonu a ústretovosť voči Moskve.
Slovensko podľa Fica splní podmienky na euro, čaká dvojaký meter
Slovenská vláda dokáže podľa premiéra Roberta Fica splniť všetky ekonomické podmienky na plánované zavedenie eura v roku 2009 i popri rastúcich výdavkoch do sociálnej oblasti. Požadované záväzky chce dodržovať aj po vstupe do eurozóny. Slovensko však môže očakávať, že ho Európska únia bude ako malú krajinu hodnotiť prísnejším metrom, povedal Fico v rozhovore pre zahraničné tlačové agentúry.
"Sme schopní popri tejto sociálnej politike plniť aj kritériá Maastrichtu," povedal Fico. "Chcem len vysloviť presvedčenie, že nikto nevymyslí žiadne politické kritérium, pokiaľ ide o zavedenie eura," uviedol predseda vládneho Smeru-sociálnej demokracie.
Fico, ktorý nastúpil do čela vlády po volebnom víťazstve svojej ľavicovej strany pred vyše rokom, sa v minulosti voči prijatiu eura vyjadroval zdržanlivo. Nová koalícia Smeru, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany-Hnutia za demokratické Slovensko si síce dala za hlavný cieľ zmierniť dopady reforiem predošlého kabinetu Mikuláša Dzurindu, za svoj však nakoniec prijala aj záväzok na vstup do eurozóny v roku 2009. Slovensko by tak mohlo zaviesť euro o niekoľko rokov skôr ako susedné Česko alebo Maďarsko.
Vláda sa chystá znížiť daň na knihách a internete
"My si uvedomujeme, že prísna fiškálna disciplína je mimoriadne dôležitá pre tento štát," povedal Fico. Potvrdil síce, že vláda sa chystá znížiť 19-percentnú sadzbu dane z pridanej hodnoty na knihy a internet, zvýšiť minimálnu mzdu, najnižšie dôchodky alebo príspevok za narodenie prvého dieťaťa. "V žiadnom prípade však nie je treba sa obávať, že by po zavedení eura vláda išla iným smerom," dodal.
Slovensko zatiaľ plní časť takzvaných maastrichtských kritérií, ako je napríklad strop pre zahraničný dlh, výšku úrokových sadzieb alebo verejného schodku. Podľa doterajšieho vývoja by mohlo do hodnotiaceho obdobia na jar 2008 udržať na uzde aj infláciu a kurzové rozpätie koruny voči euru. Experti Európskej centrálnej banky však podľa nedávnych informácií v internej štúdii zapochybovali, či si Slovensko tento úsporný trend udrží aj po prijatí eura. Ficova vláda potom v auguste uznala, že nemá v Európe pre zavedenie eura istú podporu a rozhodla sa výraznejšie lobovať.
"Dvojitý meter je pre Európu typický. Malé štáty to mali vždy ťažké," poznamenal premiér. "My sme si toho plne vedomí. Svet je o mocenských vplyvoch. (...) Chceme splniť kritériá Maastrichtu, to je náš záväzok. A očakávame fér hru," doplnil.
Fico pripustil, že ľudia môžu mať z novej meny obavy. Príjmy Slovákov sú v porovnaní s priemerom terajšej eurozóny oveľa nižšie. Euru chce preto vláda podľa neho zaistiť čo možno najširšiu podporu. Pripravuje napríklad vyhlásenie, ku ktorému by sa mali pripojiť zástupcovia zamestnávateľov a odborov. Vláda bude podľa neho dosť silná na to, aby prípadné negatívne dopady vyrovnala.
