Bratislava. Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR dnes odporučil prijatie návrhu novely zákona o zhromažďovacom práve z dielne poslanca Branislava Bačíka (Smer-SD). Podľa navrhovanej novely nebudú môcť mať účastníci zhromaždenia zakrytú tvár, ak ich na jej odhalenie vyzve polícia pri zákroku voči nim.
Občianske združenie Občan a demokracia (OaD) sa domnieva, že tak dôjde k ohrozeniu základného ľudského práva. Združenie súčasne upozorňuje, že účastníci zhromaždenia si nebudú môcť chrániť svoju identitu v prípade, že by im po odkrytí hrozilo nebezpečenstvo, napríklad zo strany okolostojacich neonacistov.
Novelou zákona sa majú zvýšiť aj pokuty v prípade, že sa avizované zhromaždenie odchýli od nahláseného účelu, alebo keď organizátor nezabezpečí dostatočný počet spôsobilých usporiadateľov. OaD tvrdí, že tieto priestupky nie sú jasné a dostatočne definované. Obáva sa, že tieto ustanovenia umožnia úradom zastrašovať alebo trestať organizátorov tých zhromaždení, ktoré budú pre úrady nepohodlné.
Benešové dekréty by mali byť nedotknuteľné
Ústavnoprávny výbor parlamentu dnes zároveň zaujal pozitívne stanovisko k vydaniu uznesenia Národnej rady SR o nedotknuteľnosti tzv. Benešových dekrétov, ktoré navrhli poslanci za SNS Ján Slota, Rafael Rafaj, Rudolf Púčik a Ivan Šaško. Denacifikačné dekréty upravili povojnové pomery na Slovensku po druhej svetovej vojne.
Po schválení uznesenia parlamentom by právne a majetkové pomery, ktoré z dekrétov vyplynuli boli nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.
"Uznesenie slúži k jednoznačnému posolstvu odmietajúcemu reparáciu výsledkov druhej svetovej vojny a pokusy destabilizovať politické a občianske pomery na Slovensku a v širšom rozmere aj v strednej Európe," píše sa v dôvodovej správe.
Predkladatelia vysvetľujú svoju iniciatívu tým, že niektorí občania maďarskej národnosti a predstavitelia SMK dekréty spochybňujú. V uznesení sa hovorí, že majetkovoprávne a politické opatrenia k časti obyvateľstva na území SR v rámci povojnového usporiadania vznikli podobne ako v iných európskych štátoch a vychádzali z antitotalitných a antifašistických zásad medzinárodného práva.
Poslanci súčasne odôvodňujú, že odškodnenie asi 44.000 občanov maďarskej národnosti, ktorí boli na prácach v Čechách, prebehlo v tzv. akcii Juh. Zároveň dodávajú, že značná časť prípadov sa vyriešila prostredníctvom zákona o mimosúdnych rehabilitáciách a to hlavne v prípade, keď išlo o konfiškácie majetku.
Strana maďarskej koalície (SMK) v auguste znovuotvorila otázku odškodnenia občanov maďarskej národnosti, ktorí v dôsledku Benešových dekrétov utrpeli škodu. Odškodnenie obetí by malo podľa SMK prebehnúť prostredníctvom vzniknutého fondu, z ktorého by sa financie prerozdelili na účely navrhnuté danou komunitou.
