Rimavská Sobota 6. septembra (TASR) - Z pôvodných 568 až na viac ako 62 100 predmetov sa za 125 rokov rozrástla zbierka Gemersko-malohontského múzea (GMM) v Rimavskej Sobote. Výročie založenia si múzeum, ako piate najstaršie na Slovensku, pripomenulo dnes. K výročiu pripravili pracovníci múzea výstavu Klenotnica Gemersko-malohontského múzea.
Podľa riaditeľky múzea Oľgy Bodorovej výstava približuje najdôležitejšie medzníky histórie, ako aj najzaujímavejšie a najatraktívnejšie exponáty.
Súčasťou programu bolo tiež slávnostné uvedenie nového loga múzea a seminár, na ktorom prezentovali príspevky venujúce sa 125 rokom existencie múzea a 125 rokom existencie historickej knižnice.
Na začiatku vzniku múzea stála Umelecko-archeologická výstava Gemerskej župy, slávnostne otvorená 3. septembra 1882. Jej otvorenie sa považuje za zrod múzea. Tak ako aj v iných prípadoch je vznik GMM predovšetkým zásluhou nadšenia a entuziazmu konkrétnych jednotlivcov. Iniciátorom myšlienky a súčasne prvým riaditeľom múzea sa stal Ján Fábry.
Základom zbierkového fondu sa po ukončení Umelecko-archeologickej výstavy Gemerskej župy pred 125 rokmi stali predmety, ktoré darovali alebo deponovali rodiacemu sa múzeu rôzne osobnosti. Počas nasledujúcich desaťročí až po súčasnosť sa zbierkový fond múzea rozrástol o tisícky ďalších predmetov z oblastí paleontológie, geológie, prírodných vied, archeológie, histórie, národopisu, a výtvarného umenia.
Súčasťou múzea je aj mimoriadne cenná historická knižnica pozostávajúca z 32 734 knižničných jednotiek. Hlavným zameraním múzea sa stala dokumentácia prírody a spoločnosti historického regiónu Gemera a Malohontu. Špecializáciou múzea je od roku 1996 dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.
Počas prvých troch desaťročí múzeum vystriedalo niekoľko priestorov, napokon sa v roku 1910 definitívne presídlilo do klasicistickej budovy bývalých delostreleckých kasární z roku 1850, v ktorej sídli dodnes. Podľa riaditeľky práve v týchto dňoch ukončili na objekte múzea výmenu strešnej krytiny a tiež obnovu fasády. Opravy financoval Banskobystrický samosprávny kraj vo výške viac ako 10 miliónov korún.
