Spoplatnenie ošetrení je najjednoduchší spôsob, ako obmedziť nárast výdavkov na zdravotnú starostlivosť, povedal bývalý minister zdravotníctva Roman Kováč.
K súčasnému rastu nákladov prispieva podľa Kováča aj to, že ľudia zanedbávajú starostlivosť o zdravie, čo vedie časom k tomu, že ich život lekári zachránia napríklad len pomocou nákladných operačných zákrokov. "Ja som za to, aby sme aj ekonomicky donútili ľudí, aby sa zúčastňovali (prevencie)," povedal Kováč, ktorý bol ministrom počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 2000 až 2002.
Pacienti by mali niesť zodpovednosť za to, ak sa nezdravo stravujú. Rovnako to podľa neho platí napríklad aj o fajčiaroch, aj keď tí sa zvyknú brániť tým, že do balíka verejných financií prispievajú už v súčasnosti prostredníctvom dane za tabakové výrobky. Tá by v tomto roku mala priniesť štátu asi 13 miliárd korún.
Za posilnenie spoluúčasti pacientov sa vyslovil aj člen bývalého tímu Kováčovho nasledovníka Rudolfa Zajaca v druhej Dzurindovej vláde Peter Pažitný. Práve počas Zajacovho pôsobenia museli pacienti začať platiť 20 korún za návštevu ambulancie a 50 korún za deň pobytu v nemocnici. "Jednoznačne sa ukázalo, že klesol dopyt a zvýšili sa príjmy (zdravotníctva)," poznamenal Pažitný. Ministerstvo vtedy tvrdilo, že z ambulancií sa vytratili pacienti, ktorí pomoc lekárov nevyhnutne nepotrebovali.
Súčasná vláda Roberta Fica však poplatky zrušila. Jej predstavitelia vyhlasovali, že zdravie nie je tovar. Preto sa podľa Valentoviča bude Ficov kabinet snažiť zabezpečiť bezplatnú zdravotnú starostlivosť v čo najväčšom rozsahu. "O tom je ľavicová politika," dodal. Jeho ministerstvo pripravuje takzvaný katalóg výkonov a diagnóz, ktorý by mal určiť, za ktoré ošetrenia sa naďalej platiť nebude.
Ľudia už v súčasnosti platia v hotovosti napríklad u zubných lekárov, či za okuliare. Väčšina ošetrení a liečby sa však naďalej prepláca z verejného poistenia, do ktorého prispieva každý obyvateľ zo svojej mzdy.
Vďaka ekonomickému rastu Slovenska sa zvyšujú platy, a tým aj zdravotné odvody. Preto zdroje zdravotníctva postupne rastú. Napriek tomu nemocnice čelia miliardovým dlhom a zdravotníci žiadajú vyššie príjmy. V nasledujúcich rokoch sa navyše podľa zistení ekonómov náklady na zdravotníctvo ešte zvýšia, pretože pribudne starších ľudí, ktorí potrebujú pomoc lekárov častejšie. Východiskom by podľa nich mohlo byť, ak by sa niektoré ošetrenia už nepreplácali z verejného poistenia, ale ľudia by si na ne šetrili prostredníctvom komerčného pripoistenia.
grm boa
