Do jej genetickej štruktúry sa ako prvým v medzinárodnom meradle podarilo preniknúť vedcom z košického Parazitologického ústavu (PÚ) SAV, čo pomôže pri vypracovaní efektívnych metód identifikácie, liečby a prevencie pred parazitom.
U jelenej a srnčej zveri napadá cicavica pečeň, čo oslabuje zvieratá a spôsobuje často ich úhyn. Stavy zvierat sú potom decimované a znížená je aj kvalita poľovníckych trofejí. Ako prevencia sa zatiaľ využíva špeciálne medikamentózne liečivo podávané počas zimného prikrmovania. Vďaka nemu sa podarilo jej výskyt u jeleňov a srncov znížiť z pôvodných 80-90 percent iba na 30 percent.
Hostiteľom tohto nebezpečného parazita však môžu byť hospodárske zvieratá, najmä ovce a kozy. Pre človeka mäso z napadnutých zvierat nie je nebezpečné a výskyt cicavice obrovskej u ľudskej populácie zatiaľ nezaznamenali.
Do Európy bola cicavica obrovská, pripomínajúca tvarom 8 až 10 centimetrov veľký vavrínový list, zavlečená zo Severnej Ameriky do Talianska s jeleňom wapiti v 19. storočí.
Pre človeka nie je tento parazit nebezpečný, naopak, podľa Spakulovej patril v USA medzi pochúťky. "Ešte donedávna sa v niektorých reštauráciách v New Orleans podával ako delikatesa," povedala Spakulová. Telo parazita, ktoré je bohaté bielkoviny, v amerických kuchyniach vyprážali.
Na Slovensku tieto parazity po prvý raz objavili pred 30 rokmi. Neobvyklý bol nález jeleňa spred dvoch rokov. Na jeho pečeni bolo prisatých spolu 31 týchto parazitov.
Výsledky dlhoročného výskumu budú riešitelia prezentovať na 10. medzinárodnom helmintologickom sympóziu 9. až 14. septembra vo Vysokých Tatrách, informoval dnes na tlačovej konferencii riaditeľ PÚ SAV Pavol Dubinský.
Podľa riešiteľky projektu Marty Špakulovej výskyt cicavice obrovskej prvý raz zaznamenali v roku 1988 na juhu Slovenska na Žitnom ostrove.
Vedecký výskum cicavice obrovskej (Fascioloides magna) je podľa Špakulovej významný a dôležitý aj preto, že ide o takzvaného invázneho a migrujúceho parazita, ktorý sa šíri po Dunaji v smere jeho toku i proti prúdu. Zasahuje už do Rakúska a Chorvátska a objaviť sa môže čoskoro aj v Rumunsku či Nemecku. Výskyt už zaznamenali v 60. rokoch minulého storočia aj v stredných a južných Čechách.
Autor: zh
Beata
Balogová
