"V zákone je napísané, že 20 percent. Vtedy, keď sa tento zákon robil, pridala sa aj príloha, kde boli obce, na ktoré platí dvadsaťpercentná klauzula. To znamená, že vždy treba meniť zákon. Otázne je, či toto je dobré riešenie," vysvetlil.
Bugár sa pýta, čo je cieľom SNS. "Ak chcú napätie, tak je to dobrá forma. Ak ho nechcú, tak treba rozmýšľať, ako to riešiť," dodal. Ak sa už má v takejto citlivej otázke meniť zákon, bolo by podľa neho vhodné postupovať opatrne a zvažovať aj iné možnosti, než len vyradenie obcí zo zoznamu. Pripustil, že v obciach, kde už je dvojjazyčný zákon zaužívaný, by sa napríklad mohla percentuálna klauzula znížiť.
"Ja keby som žil v takej obci, ktorej by chceli zobrať dvojjazyčný názov preto, lebo počet obyvateľov používajúcich neslovenský jazyk klesol pod 20 percent, tak by sme sa pred sčítaním ľudu spojili a presviedčali ľudí, ktorí sa cítia Maďarmi, aby sa k tomu aj hlásili," vysvetlil s dôvetkom, že by sa to samozrejme nemuselo páčiť Slovákom, ktorí tam žijú.
Príloha k zákonu o jazykoch národnostných menšín z roku 1999 reflektovala ešte výsledky sčítania ľudu z roku 1991.
Ako pre TASR uviedol podpredseda Štatistického úradu SR Štefan Condík, úrad naposledy zisťoval informácie súvisiace s národnostným zložením obyvateľov Slovenskej republiky v rámci sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa uskutočnilo v roku 2001. Najbližšie budú takéto informácie zisťovať v roku 2011. "Pripomínam, že národnosť je deklaratórny údaj a preto nepodlieha verifikácii," upozornil Condík.
Podľa predsedu SNS Jána Slotu novšie sčítanie ľudu ukázalo, že v niekoľkých obciach stúpol podiel občanov maďarskej národnosti nad dvadsať percent, približne v troch desiatkach obcí s dvojjazyčnými názvami však podiel občanov maďarskej národnosti pod túto hranicu klesol.
