BRATISLAVA 9. septembra (SITA) - Medzi najdiskutovanejšie body 13. schôdze Národnej rady SR, ktorá sa začne v utorok, budú patriť dva návrhy týkajúce sa dôchodkovej reformy - vládny návrh novely zákona o sociálnom poistení a opozičný návrh ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov.
Podľa vládneho návrhu by sa od začiatku budúceho roka mali maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity zvýšiť zo súčasného trojnásobku na štvornásobok priemernej mzdy na Slovensku. Podľa navrhovanej novely by od 1. januára do 30. júna budúceho roka malo mať viac ako 1,5 milióna sporiteľov, ktorí od januára 2005 vstúpili do systému starobného dôchodkového sporenia, možnosť vrátiť sa z dvojpilierového systému do výlučne priebežne financovaného dôchodkového systému, spravovaného Sociálnou poisťovňou. Navrhovaná novela má zároveň zrušiť platenie príspevkov na dôchodkové sporenie za poistencov štátu, teda za osoby na rodičovskej dovolenke, či za opatrovníkov. Opozícia považuje tento návrh za hrozbu zničenia dôchodkovej reformy, preto vo svojej predlohe ústavného zákona navrhuje, aby podmienky, za ktorých občania vstúpili do systému dôchodkového zabezpečenia, neboli menené v ich neprospech v priebehu ich účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
Program parlamentnej schôdze má nateraz 63 bodov, z čoho je 39 návrhov zákonov v prvom čítaní. Okrem iných aj dva poslanecké návrhy zákonov o zásluhách Andreja Hlinku - jeden z dielne poslancov KDH a druhý z SNS, návrh novely colného zákona, o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, návrh zákona o audítoroch, či návrhy noviel o sociálnom zabezpečení policajtov, vojakov, hasičov a záchranárov a ďalšie. Národná rada sa bude zaoberať aj návrhom poslancov SNS na prijatie uznesenia o nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku.
Parlament prerokuje aj dva zákony vrátené prezidentom SR. Zákon o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi, známy aj ako zákon o CITES, má podľa hlavy štátu niekoľko legislatívnych nedostatkov a nespĺňa požiadavku zrozumiteľnosti. Zákon o ochrane prírody a krajiny obsahuje podľa hlavy štátu nezrovnalosti. Prezident mal pochybnosť aj o jeho súlade s Dohovorom o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým pre biotopy vodného vtáctva.
