Pamiatku obetí holokaustu a rasového násilia si dnes položením vencov k pamätníku na Rybnom námestí v Bratislave uctili najvyšší ústavní činitelia - prezident republiky Ivan Gašparovič, predseda vlády Robert Fico, podpredseda parlamentu Milan Hort, poslanci NR SR a predstavitelia diplomatického zboru. Vláda vojnového slovenského štátu 9. septembra 1941 prijala nariadenie o právnom postavení židov - Židovský kódex. Ide o 270 protižidovských paragrafov, ktorými Židia na Slovensku boli vylúčení zo spoločenského a hospodárskeho života a ktoré v marci 1942 viedli k prvým deportáciám Židov, povedal vo svojom príhovore riaditeľ Židovského múzea SNM Pavol Mešťan.
Na Slovensku si toto smutné výročie pripomíname po siedmy raz. Podľa Mešťana si ho však nestačí len pripomínať, veľmi dôležité je o tomto období učiť, vysvetľovať a vnášať ho do vedomia tej generácie, ktorá ho bude poznať už len z histórie. "Stretávame sa každoročne, aby sme burcovali svedomie, pretože svedomie rado zaspáva," zdôraznil Mešťan. Prezident Ivan Gašparovič považuje za dôležité nezabudnúť na toto obdobie, "aby sme sa mohli vyvarovať čo i len náznakov neznášanlivosti, netolerancie a nehumánnych činov". Nové generácie majú podľa neho oveľa ťažšiu úlohu, zabrániť tomu, aby sa holokaust, neľudskosť ešte niekedy zopakovala. "Sme povinní byť bdelí a zodpovední pri každom prejave netolerancie, diskriminácie, ktoré dnes neobídu skoro žiadnu spoločnosť," dodal.
Premiér Robert Fico novinárom uviedol, že on sám pochádza z prostredia, kde boli udalosti z prvého Slovenského štátu vnímané veľmi citlivo a boli vždy odsudzované. "Preto len čo prezident Rudolf Schuster inicioval počas návštevy v Izraeli myšlienku pamätného dňa obetí holokaustu, som tento návrh zákona do parlamentu predložil," vysvetlil Fico.
Ako pokračoval, odmieta robiť kompromisy ohľadom toho, čo sa udialo za prvého Slovenského štátu. "Jeho čelní predstavitelia presne vedeli, čo sa robí s ľuďmi, že boli deportovaní a vraždení, dokonca vedeli aj to, že boli vraždení Slováci, ktorí sa snažili židom pomôcť." Zároveň pripomenul, že podporí výstavbu Parku ušľachtilých duší vo Zvolene, ktorý má byť určený všetkým tým občanom Slovenska, ktorí sa pokúsili zachrániť židovských spoluobčanov počas obdobia holokaustu, ale pritom zomreli. "Nejde teda len o kategóriu ľudí, ktorí prežili a ktorí dostávajú významné izraelské vyznamenania, ale akoby sme niekedy zabúdali na tých, ktorých sme našli v masových hroboch spolu so židmi," dodal predseda vlády.
Na pietnom akte sa okrem desiatok okoloidúcich zúčastnil aj šéf SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, izraelský veľvyslanec v SR Zeev Boker a rôzni predstavitelia Židovskej obce. Podľa expremiéra Dzurindu si treba holokaust pamätať najmä pre súčasnosť a budúcnosť. "Nikdy by sme nemali podceňovať akékoľvek prejavy neznášanlivosti, netolerancie a xenofóbie. Práve naopak, pri každých takýchto prejavoch by mal slovenský demokrat vážne spozornieť a konať tak, aby boli pri samom počiatku potláčané," vysvetlil.
Deviateho septembra 1941 vydala vláda nariadenie o právnom postavení židov, známe ako Židovský kódex. Išlo o súhrnné spracovanie právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovského obyvateľstva. O rok neskôr sa prikročilo k deportáciám židovských občanov do vyhladzovacích táborov. Nariadenie, nadväzujúce na dovtedy prijaté obmedzenia a zákazy, zásadne obmedzovalo občianske, náboženské a základné ľudská práva židov. Židovský kódex, vypracovaný podľa nacistického vzoru, patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe.
Pamätník holokaustu vybudovaný v Bratislave na mieste, kde pôvodne stála synagóga, slávnostne odhalili 28. augusta 1997. Jeho autorom je akademický sochár Milan Lukáč, úpravu priestranstva vrátane Steny spomienok navrhol Ing. architekt Peter Žalman.
Autor: ks
Beata
Balogová
