Bratislava 10. septembra (TASR)- Jediným spoločným znakom opozičného návrhu školského zákona, ktorý ide v utorok 11. septembra do prvého parlamentného čítania, a ministerského legislatívneho zámeru školského zákona je len dvojúrovňový model rámcových a školských vzdelávacích programov. O rozdieloch oboch navrhovaných právnych noriem dnes informoval novinárov Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika (KI).
Podľa opozičného návrhu zákona rámcové programy (tzv. povinné minimum) pre všetky školy vypracúva Kurikulárna rada, zložená zo zástupcov škôl, zástupcov profesijných zväzov pedagogických zamestnancov, akademickej obce a odborárov. Minimum podľa vládneho zámeru by určovalo aj naďalej ministerstvo.
"Bude to zas presne stanovený zoznam tém, ktoré sú učitelia povinní odučiť, povinné predmety, nepovinné predmety. A toto by bolo len doplnené o tzv. rozširujúce a špecializačno-aplikačné učivo. Naopak, opozičný zákon by umožnil školám zaraďovať si povinné témy do vlastných predmetov - napríklad matematikár, fyzikár a chemik by sa mohli dohodnúť a v nadväznosti preberať príbuzné učivá v rovnakom čase," uviedla analytička KI Zuzana Humajová.
Opozícia, ktorá zákon vypracovala v spolupráci s KI, priamo riadenými inštitúciami ministerstva školstva, akademickou obcou a politickými stranami, do svojho návrhu vniesla novú funkciu vzdelávacieho experta. Ten by vydával osvedčenia školského programu s povinným minimom a poskytoval metodickú pomoc školám.
Kontrola a hodnotenie školských programov podľa legislatívneho zámeru spočíva iba v náhodných kontrolách Štátnej školskej inšpekcie a v písaní výročných správ škôl. Inštitút nesúhlasí ani so "slovenskými" stupňami vzdelania a kvalifikáciou a európskymi štandardmi.
"Ide aj o odborné rozdiely - opozičný návrh zavádza medzinárodnú klasifikáciu ISCED, klasifikácia podľa legislatívneho zámeru je nejasná a šitá na starú štruktúru. Sú tu stupne vzdelania, ktoré vo svete neexistujú a nikde ich neuznajú," doplnila Humajová.
Opozičný návrh zákona, ktorý vznikol v roku 2006, predložili poslanci Martin Fronc (KDH), László Szigeti (SMK) a Ferdinand Devínsky (SDKÚ-DS).
