Bratislava. Bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic, ktorý predkladal terajší trestný zákon, nechápe zmeny, pripravované rezortom Štefana Harabina. Vyzval vládu, aby nemenila to, čo v praxi funguje.
"Ministerstvo spravodlivosti pripravuje zákony, ktoré chránia ľudí, ktorí páchajú ťažké zločiny," komentoval dnes vládnu novelu trestného zákona. Pre Lipšica je nepochopiteľné navrhované zmiernenie podmienok na podmienečné prepustenie po polovici, prípadne po dvoch tretinách trestu.
Obáva sa tiež rušenia objektívnych pravidiel na určenie výšky trestu vrátane asperačnej zásady, ktorá pri viacerých trestných činoch zvyšovala spodnú hranicu trestu. Exminister nedôveruje objektivite sudcov. Tvrdí, že využívajú najmä spodnú hranicu trestnej sadzby, a to aj pri závažných zločinoch. Široké trestné sadzby vedú nielen k rozdielnym trestom za podobné činy, ale dávajú aj priestor na korupciu.
Lipšicov zákon znížil počet trestných činnov
Účelom vysokých trestov nie je odstrašiť páchateľov, ale izolovať ich a zabrániť im tak páchať trestnú činnosť. Podľa štatistík pácha šesť percent delikventov až 70 percent násilnej kriminality. Preto majú vyššie tresty význam, rovnako ako uplatňovanie zásady trikrát a dosť. Na Slovensku je až 80-percentná objasnenosť závažných trestných činov. Preto sa nový trestný zákon, presadený Lipšicom, prejavil aj v praxi.
Exminister to podložil poklesom násilných trestných činov. Kým v roku 2002 ich bolo 15 020, vlani, keď začal platiť nový trestný zákon, klesol ich počet na 10 896. "Za každým z týchto čísel je veľká bolesť, utrpenie a strata," pripomenul Lipšic. V kritike zmiernenia trestov poukázal na prípad viacnásobného vraha Riga, ktorý vraždil hneď, ako ho podmienečne prepustili z väzenia, kde bol tiež za vraždu.
Nemôže nám ísť o uľahčenie práce sudcov, ale o bezpečnosť občanov
Lipšic poukázal na konkrétnych prípadoch na príliš mierne tresty slovenských súdov. Znásilnenie, krádež, ublíženie na zdraví, poškodzovanie cudzej veci spáchal odsúdený v podmienke. Napriek tomu mu súd dal trest na spodnej hranici – 28 mesiacov. Rovnako najnižší trest – 5 rokov, dostal muž za dvojnásobné znásilnenie maloletej, najnižší trest za jednu lúpež dostal páchateľ štvornásobnej ozbrojenej lúpeže, tak isto najnižší trest dostal páchateľ štvornásobného ťažkého ublíženia na zdraví.
"Trestný zákon tu nie je na uľahčenie práce sudcov a prokurátorov, ale pre bezpečnosť občanov,“ zdôraznil Lipšic. Odmieta aj vyňatie lúpeže z činov, spadajúcich pod zásadu 3x a dosť. Do leta 2005 sa v 75 percentách prípadov, kde sa tento princíp uplatnil, bola jedným z trestných činov lúpež. Zdôraznil, že nepozná ani jeden prípad, keď by bola aplikácia zásady 3x a dosť príliš prísna.
"Prečo chceme vrahom skracovať pobyt vo väzení,“ pýta sa Lipšic ministerstva. Spomenul prípad 14-ročného dievčaťa, ktoré 34-ročný muž znásilnil a potom ho zaškrtil remienkami z jej sandálov, zakryl a ušiel. Dostal 14 rokov. Podľa navrhovanej novely by mohol žiadať o prepustenie už po deviatich rokoch.
Lipšic je Truhlík, tvrdí štátna tajomníčka
Podľa hovorcu ministerstva spravodlivosti Michala Jurčiho je však asperačná zásada, pri ktorej sa matematicky zratúvajú sadzby za trestné činy, nespravodlivá najmä voči prvopáchateľom, ktorí takto môžu za relatívne mierne delikty dostať aj niekoľkoročné nepodmienečné tresty.
Život prináša toľko rôznych situácií, že matematický výpočet trestu za viaceré trestné činy znemožňuje primeraný a tým aj spravodlivý trest, tvrdí šéf legislatívy MS SR, sudca Ján Bernát.
Ako príklad uviedol prípad zo svojej praxe, keď bol 18-ročný muž odsúdený za pohlavné zneužitie maloletej a zároveň za výtržníctvo. Vzhľadom na asperačnú zásadu dostal 5 rokov a dva mesiace. Takýto trest sa Bernátovi zdal privysoký a nespravodlivý. O podmienečné prepustenie mohol odsúdený žiadať až po dvoch tretinách trestu, po prijatí novely už po polovici, čo považuje Bernát za spravodlivejšie.
"Je vylúčené na základe matematického výpočtu určiť spravodlivý trest," povedal generálny riaditeľ sekcie trestného práva Štefan Minárik s tým, že zákon v takejto podobe by mal vytvoriť väčší priestor pre spravodlivé postihy.
V štátoch Európskej únie majú sudcovia dôveru rozhodovať o vine a treste na základe dôkazov. Daniel Lipšic nie je odborníkom na trestne právo a ani nikdy neobliekal talár sudcu či prokurátora, preto nevie, o čom vlastne hovorí. V oblasti trestného práva jeho vyjadrenia vyznievajú ako výroky rozprávkovej postavičky chrobáka Truhlíka, ktorý všade bol a všetko vie, odkázala Lipšicovi štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Anna Vitteková.
Ministerstvo: Lipšic nedokáže uvádzať pravdivé príklady v diskusii o trestných zákonoch
Podľa Ministerstva spravodlivosti (MS) SR poslanec Národnej rady SR Daniel Lipšic (KDH) nedokáže uvádzať pravdivé príklady v diskusii o trestných zákonoch. Buď z nevedomosti alebo úmyselne v diskusii o trestných kódexoch klame.
Ako pre TASR uviedol rezort spravodlivosti, Lipšic dnes hovoril o prípade viacnásobného vraha žien Ondreja Riga, ktorého mali údajne podmienečne prepustiť z väzenia, kde mal byť za vraždu. Škandálom by bolo, keby to bola pravda. Avšak každý trestný sudca, prokurátor a aj policajti, ktorí na tomto prípade pracovali, vedia, že Lipšic opäť klame. Ondrej Rigo nebol nikdy pred spáchaním sérií vrážd žien odsúdený za násilný delikt. Išlo o kriminálnika, ktorý mal na svedomí majetkové delikty a na slobodu sa dostal na základe amnestie vtedajšieho prezidenta Václava Havla, tvrdí MS SR.
Podľa MS SR si Lipšic zrejme neuvedomuje, že odborníkom na trestné právo sa môže stať až po desiatkach rokov praxe vedeckej činnosti. Rovnako spájanie vývoja kriminality so zavedením trestných kódexov je absurdné. Podľa jeho filozofie by si kriminálnici prečítali nové trestné kódexy a rozhodli sa viesť riadny život.
Na oprave trestných kódexov sa podieľajú odborníci, ktorí pracovali na ich vzniku a ktorým pán Lipšic listom poďakoval. MS SR považuje výroky Lipšica o sudcoch a ich rozhodovaní za pokračovanie kampane za oslabenie právneho štátu, lebo voči každému - aj nespravodlivému rozhodnutiu súdu je možná náprava v podobe odvolania a dovolania. Pri viac ako 200 000 súdnych rozhodnutí sa určite nájde súdny verdikt, ktorý treba opraviť. Podľa MS SR znevažovať prácu sudcov takýmto spôsobom je nevhodné, zvlášť keď poslanec Lipšic nie je nikým považovaný za odborníka na trestné právo.
Už dnes sa však vie, že treba zabrániť kupčeniu s ťažkými zločincami pri dohode o vine a treste. MS SR sa riadilo pri novele trestných kódexov heslom, že najdôležitejšia je prevencia a rýchlosť konania. Prísne tresty pre závažných zločincov sú namieste, ale štát si nemôže vyrábať generáciu ťažkých kriminálnikov z prvotrestaných páchateľov za miernejšie delikty, dodáva MS SR.
Poslanec sa pomýlil
Lipšic dnes podvečer informoval agentúru SITA, že sa pri uvádzaní príkladu pomýlil. "Je mi ľúto, že z mojej strany prišlo k omylu v mene, keďže rozsudok som nemal na tlačovej konferencii. Nemalo ísť o odsúdeného Ondreja Riga, ale odsúdeného Jána Molnára," uviedol Lipšic. Exminister odporúča ministerstvu spravodlivosti, "aby si preštudovalo trestný spis Mestského súdu v Bratislave z roku 1991, ktorým bol Ján Molnár odsúdený za trestný čin vraždy, ako aj trestný spis Mestského súdu v Bratislave, v ktorom bol dňa 28. októbra 1980 odsúdený za predchádzajúcu vraždu. Z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený v roku 1990 a ešte v ten istý rok vraždil opätovne". Podľa Lipšica jeho chyba v mene páchateľa nič nemení na skutočnosti, že skoré prepúšťanie páchateľov nebezpečných zločinov obmedzuje bezpečnosť ľudí na Slovensku. Pre exministra spravodlivosti Lipšica je nepochopiteľné navrhované zmiernenie podmienok na podmienečné prepustenie po polovici, prípadne po dvoch tretinách trestu.
Zločinci by mohli ísť domov po polovičke trestu
Ministerstvo spravodlivosti chce zároveň zmierniť väzbu za zločiny. V novele trestného zákona navrhuje, aby mohli byť zločinci podmienečne prepustení po polovici trestu, odsúdení za obzvlášť závažné zločiny po dvoch tretinách.
Doteraz mohli väzenie po polovici trestu opustiť len odsúdení za priestupok. Odsúdení za zločin mohli žiadať prepustenie po dvoch tretinách a za zvlášť závažný zločin po troch štvrtinách trestu. "Zdá sa, že v prípade zločinov, ktoré nemajú povahu obzvlášť závažných zločinov, je dvojtretinové obdobie výkonu trestu odňatia slobody príliš dlhé," odôvodňuje svoj návrh ministerstvo.
Návrh neobsahuje trestnoprávnu zodpovednosť firiem
Návrh novely Trestného zákona, ktorú ministerstvo spravodlivosti (MS) predložilo do medzirezortného pripomienkového konania, neobsahuje napriek požiadavke opozičného poslanca Daniela Lipšica (KDH) trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb (PO), keďže podľa Štefana Minárika nie je možné dokázať ich zavinenie.
"Za PO vždy niekto koná. Ona nemá svoju vôľu, tú má len konkrétna osoba," vysvetlil Minárik. PO tak z dôvodu nezákonnej činnosti hrozí ochranné opatrenie, teda pokuta do pol miliardy, respektíve zhabanie majetku. Nebude jej ale možné uložiť zákaz činnosti, keďže by išlo podľa slov Jána Bernáta o trest.
"Je to riešenie, ktoré by som nazval mačkopes. Moja otázka ministerstvu je, v akej inej krajine Európskej únie je takýmto spôsobom riešená trestná zodpovednosť právnických osôb. Ja si myslím, že v žiadnej," vyhlásil o tomto návrhu Lipšic.
Ochranné opatrenie by navrhol prokurátor, rozhodol by o ňom súd. Lipšic vidí problém aj v tom, že právnická osoba bude v pozícii zúčastnenej osoby, teda nebude trestne stíhaná. Bude subjektom, ktorému hrozí zhabanie peňazí alebo majetku. Navyše, jedinou sankciou bude peňažný trest. "Právne to bude len ochranné opatrenie, s ktorým náš právny poriadok nespája žiadne morálne odsúdenie - pri ochrannom liečení, ochrannej výchove alebo zhabaní vecí," dodal.
Zmeny aj v trestných činoch proti životnému prostrediu
Zmena sa týka aj trestných činov proti životnému prostrediu, kde po prijatí Trestného zákona došlo k výmene pojmu prírodné zdroje minerálnych stolových vôd na pojem prírodné minerálne zdroje v dôsledku prijatia zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách.
Zaviedla sa tiež trestnosť odchytu chráneného živočícha či poškodzovania jaskýň. Do týrania zvierat sa implementovala trestnosť cvičenia zvierat na iných zvieratách, pričom sa zvýšila horná hranica trestu na 2 roky. Zásadná zmena sa navrhuje na úseku vojenských trestných činov a činov proti brannosti.
Navrhovaná novela obsahuje asi 160 pozmeňovacích návrhov a jej účinnosť je navrhovaná od 1. januára 2008.
