Najväčšia slovenská rieka Dunaj by už od roku 2010 nemala záplavami vážnejšie znepríjemňovať život obyvateľov Bratislavy. V priebehu nasledujúcich necelých troch rokov by totiž mali byť vybudované nové hrádze v hodnote asi 1,2 miliardy korún, povedal novinárom Pavel Virág zo Slovenského vodohospodárskeho podniku. Na ochranu ľudí v ďalších regiónoch však chýbajú miliardy korún, dodal Marián Supek z ministerstva životného prostredia.
Dlhodobo sa na povodne sťažovali predovšetkým obyvatelia bratislavských mestských častí Devín a Devínska Nová Ves, ktoré ležia neďaleko sútoku Dunaja a Moravy. "S prácami sa začne na jeseň budúceho roku a dokončené by mali byť v nasledujúcom roku 2009," odhadol Virág obdobie, kedy by už voda nemala zatápať pozemky a domy obyvateľov v dvoch častiach hlavného mesta. Celé dielo, ktoré okrem Bratislavy bude chrániť napríklad aj obce za priehradou v Gabčíkove, by malo byť hotové vo februári 2010, dodal Virág.
Slovensko do ochrany príliš neinvestuje
Bratislavská stavba je však podľa Supeka svetlou výnimkou, pretože Slovensko zo štátneho rozpočtu v posledných rokoch do budovania protipovodňových opatrení takmer vôbec neinvestovalo. Ešte predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu pritom prijala plán, podľa ktorého sa mali vybudovať hrádze či nádrže za 24 miliárd korún.
Súčasná vláda Roberta Fica taktiež sľúbila, že boj proti povodniam finančne podporí. Podľa predbežného návrhu štátneho rozpočtu by mali v budúcom roku vzrásť zdroje ministerstva životného prostredia, ktoré zastrešuje aj budovanie protipovodňových opatrení, o viac než miliardu korún na takmer 4,8 miliardy Sk.
Investovať do protipovodňových opatrení sa podľa Supeka vyplatí. Vďaka hrádzam časť obyvateľov Slovenska výraznejšie neohrozili rozsiahle záplavy v rokoch 2002 či 2006, ktoré spôsobili veľké škody napríklad v susednom Česku a Rakúsku. Avšak na miestach, kde hrádze chýbali, voda za posledných desať rokov zničila majetok za asi 17 miliárd korún, dodal Supek.
Neporiadok okolo riek zostáva, zodpovedné sú obce
Rozvodnené rieky vyplavili na breh rôzne predmety, ktoré tam nemajú čo robiť, informoval na dnešnej tlačovej besede Virág. Podľa neho by obce mali dohliadať na to, aby boli korytá riek vyčistené. "Je dôležité, aby okolo tokov bol poriadok," povedal Virág. Myslí si, že v obciach by nemali byť miesta, "kde ľudia odkladajú rôzny odpad počítajúc s tým, že keď príde veľká voda, tak to uprace a zoberie ďalej," uviedol Virág. Obce môžu obyvateľov pokutovať za znečisťovanie okolia riek. Pokuty sú príjmom obecného rozpočtu. V prípade, že zasiahne obvodný úrad životného prostredia, pokuta putuje do štátneho rozpočtu.
Ministerstvo životného prostredia SR chce predchádzať povodniam najmä preventívnymi opatreniami. Generálny riaditeľ Sekcie vôd a energetických zdrojov MŽP Marián Supek tvrdí, že je efektívnejšie dať peniaze na protipovodňovú ochranu, "ako neustále stresovať obyvateľov, mať škody a nebodaj ešte ohrozovať ľudské životy". Podľa neho za posledných desať rokov narobili povodne škody za 17 miliárd korún.
V posledných dňoch najväčšie problémy spôsobili rieky Kysuca a Orava. Podľa Supeka na Kysuci sa nedá regulovať prietok, keďže na rieke nie je žiadna vodná nádrž. Za problém označil aj to, že štát v minulosti nedával dostatok peňazí na protipovodňové opatrenia. Predchádzajúcej vláde vyčíta, že síce schválila protipovodňový program, podľa ktorého by len na Slovenský vodohospodársky podnik malo ísť 18,5 miliardy korún, dostatočné finančné zdroje chýbali. Ak by sa mal program plniť, ročná finančná požiadavka by predstavovala päť miliárd korún. "Je to nereálne číslo," podotkol Supek. Podľa neho Ficov kabinet chce získať na protipovodňové opatrenia 120 miliónov z eurofondov, čiže zhruba štyri miliardy korún. Najbližšie by sa mali rekonštruovať ochranné hrádze Váhu, mali by sa odstrániť povodňové škody na vodných dielach Kráľová, Zemplínska šírava, na východe chcú rekonštruovať ochranné hrádze Hornádu v Košiciach a hrádze na rieke Ondava. Zároveň sú naplánované výstavby poldrov.
Dunaj podľa vodohospodárov na celom území Slovenska klesá
Dunaj, ktorý sa v predchádzajúcich dňoch po dlhšie trvajúcich dažďoch rozvodnil, už klesá na celom toku na území Slovenska. Hladina rieky kulminovala v nočných hodinách aj v poslednom meste pred hranicami s Maďarskom v Štúrove. Do hranice tretieho najvyššieho stupňa povodňovej aktivity, ktorý v Štúrove platí pre 610 centimetrov, chýbalo 14 centimetrov, informovala internetová stránka Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Už skôr kulminovala rieka v Komárne, kde sa v pondelok o 17:00 dostala presne na úroveň tretieho stupňa povodňovej aktivity, čiže 685 centimetrov. Napriek tomu nebol pre očakávaný pokles hladiny stav ohrozenia vyhlásený. "Naplnili sa očakávania, že nebude potrebné požiadať o vyhlásenie tretieho stupňa povodňovej aktivity," povedal na dnešnej tlačovej konferencii Pavel Virág zo Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Voda v Dunaji začala pri Komárne stúpať minulý týždeň v stredu, pričom v priebehu nasledujúcich piatich dní sa hladina zdvihla takmer o päť metrov. Dunaj sa ešte skôr vylial zo svojho zvyčajného koryta napríklad v bratislavskej mestskej časti Devín. Voda taktiež spôsobila škody aj na severe Slovenska v povodí rieky Kysuca.
Rozsiahle povodne zasiahli Slovensko napríklad vlani na jar, keď okrem západu Slovenska so záplavami zápasili obce a mestá v povodí Torysy či Latorice na východe krajiny.
Autor: zh, mš
Beata
Balogová
