Príslušníci Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby by mali byť zahrnutí do osobitného systému sociálneho zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, colníkov a príslušníkov ozbrojených síl.
Upravuje to vládny návrh novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý parlament prerokoval v prvom čítaní.
Minister vnútra Robert Kaliňák návrh odôvodnil tým, že vykonávanie činností hasičov v služobnom pomere je svojou charakteristikou i priebehom analogické služobnému pomeru príslušníkov ozbrojených zborov a ozbrojených síl a má rovnaké alebo veľmi podobné sociálne dosahy na hasičov a príslušníkov ich rodín - štátna služba hasičov je vykonávanie činností s vysokou fyzickou a psychickou náročnosťou spojenou so zásahmi pri požiaroch, povodniach, nehodách, haváriách a katastrofách, záchranou ľudských životov a materiálnych hodnôt a u príslušníka Horskej záchrannej služby s vykonávaním záchranných prác v horských oblastiach, a to v oboch prípadoch s vysokým stupňom rizika ohrozenia vlastného zdravia.
Tieto znaky štátnej služby hasičov podľa predkladateľov vyžadujú, aby hasič bol motivovaný k vykonávaniu služobných činností a nemal obavy, že pri prípadnom poškodení zdravia, ktoré nemusí byť ani služobným úrazom ani chorobou z povolania, bude znížená životná úroveň jeho samého a jeho rodiny.
Na hasičov, rovnako ako na príslušníkov ozbrojených zborov a ozbrojených síl, sú kladené osobitné požiadavky. Dôsledkom toho je skutočnosť, že hasič musí skončiť štátnu službu v inak ekonomicky aktívnom veku, pričom stráca svoju kvalifikáciu a ocitá sa na trhu práce v pozícii novej, nekvalifikovanej alebo málo kvalifikovanej pracovnej sily znevýhodňovanej navyše postupujúcim vekom a zhoršujúcimi sa možnosťami rekvalifikácie, prípadne až nemožnosťou rekvalifikácie, čo podľa predkladateľa návrh rieši.
Navrhované riešenie sociálneho zabezpečenia hasičov zodpovedá podľa navrhovateľov aj vývojovému trendu v štátoch Európskej únie, konkrétne okolitých štátoch – v Spolkovej republike Nemecko, Holandskom kráľovstve, Maďarskej republike a Českej republike. Ide o výraz potreby kompenzácie negatívnych sociálnych dôsledkov vzrastajúcich ohrození v spoločnosti, ktorým okrem iných čelia aj príslušníci špecializovaných záchranných zložiek.
Parlament prerokoval v prvom čítaní aj vládny návrh novely zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, ktorý odôvodnil minister vnútra Robert Kaliňák.
Návrhom zákona sa zosúlaďujú niektoré ustanovenia o prijímacom konaní so zákonom o ochrane osobných údajov, upravuje sa problematika vzdelávania policajtov, služobného voľna na štúdium pri výkone štátnej služby, ustanovuje sa možnosť nariaďovania služobnej pohotovosti policajtovi v mieste výkonu štátnej služby alebo mimo miesta výkonu štátnej služby o služobnú pohotovosť s použitím mobilných prostriedkov spojenia, ustanovuje sa vysielanie policajtov na výkon štátnej služby v zahraničí do medzinárodných policajných mierových misií a operácií civilného krízového manažmentu alebo na ochranu zastupiteľských úradov a ich adekvátne ohodnotenie v závislosti od charakteru činností a rizika výkonu štátnej služby.
Návrh tiež zavádza možnosť priznať príslušníkom Policajného zboru príspevok na bývanie, ktorý má motivačný charakter a očakáva sa od neho nielen možnosť získať príslušníkov Policajného zboru do stálej štátnej služby, ale hlavne ich stabilizovať v tejto službe. Návrh tiež zabezpečuje harmonizáciu právneho postavenia národných expertov vysielaných do inštitúcií Európskej únie i tým, že sa ruší príspevok v zahraničnej mene priznávaný na základe platného zákona národnému expertovi.
