Bratislava. Vedu a výskum by v budúcnosti mali podporovať najmä súkromné firmy. V roku 2015 by z celkového balíka určeného pre vedcov mali tvoriť dve tretiny príspevky od podnikateľov, uviedlo ministerstvo školstva v štúdii, ktorú dnes prerokovala vláda. Minister školstva Ján Mikolaj však bližšie nespresnil, ako chce kabinet Roberta Fica firmy motivovať k zvýšenej podpore výskumu. Slovenská akadémia vied (SAV) nepovažuje cieľ ministerstva za reálny.
V tomto roku by mali firmy prispieť na vedu sumou asi 4,5 miliardy korún, zatiaľ čo štát asi siedmimi miliardami Sk. Do roku 2015 by sa mal pomer otočiť, pričom ministerstvo školstva počíta aj s nárastom štátnej podpory. Z verejných financií by SAV, vysoké školy a ďalší výskumníci mali získať viac ako 16 miliárd korún, od súkromných firiem približne dvojnásobok.
Predseda SAV Štefan Luby nevylúčil, že sa Ficovej vláde môže plán navrhnutý ministerstvom školstva podariť naplniť. Nepovažuje to však za reálne. Potvrdzujú to podľa neho skúsenosti zo susedného Rakúska, kde podnikateľom trvalo viac než desať rokov, kým zvýšili príspevky na vedu. "Je k tomu potrebné vytvoriť mnoho nástrojov. Skôr si myslím, že sa to nedosiahne," povedal ČTK Luby.
Mikolaj už skôr navrhol, aby spoločnosti, ktoré budú podporovať vysoké školy a Slovenskú akadémiu vied, získali v budúcnosti daňové úľavy. V súčasnosti však už ministerstvo so zmenou daní nepočíta. "Daňový systém na Slovensku sa považuje za veľmi dobrý, čiže prevažuje názor, že by sa do daňového systému nemalo zasahovať," povedal dnes Mikolaj. Náhradou za daňové úľavy by podľa neho mohla byť finančná pomoc od štátu, bližšie ju však nespresnil.
V roku 2005 patrilo Slovensko podľa štúdie štatistického úradu Eurostatu medzi päť krajín Európskej únie, ktoré do vedy investovali najmenej peňazí. V tomto roku by vedci mali získať celkovo zdroje na úrovni 0,68 percenta HDP, zatiaľ čo priemer EÚ bol v minulosti 1,8 percenta HDP.
Podporu vedy pritom považujú čelní predstavitelia únie za jednu z kľúčových oblastí v budúcnosti. V opačnom prípade môže Európa výrazne zaostať v technologickom pokroku za zvyškom sveta, čo sa neskôr môže odraziť na poklese životnej úrovne.
