Bratislava. Šéf diplomacie Ján Kubiš odmieta ako konfrontačný návrh Strany maďarskej koalície na prijatie deklarácie o zmierení a odpustení krívd medzi SR a Maďarskom. "Súčasťou návrhu SMK je evidentne zámer otvoriť Benešove dekréty. To stavia tento zámer do úplne inej podoby, je to podoba konfrontačná. Napriek tomu, že ide o deklaráciu, ktorá by mala niečo zahladiť a zmieriť, tak takto postavený ideový zámer iba privoláva konfrontáciu a napätie," povedal pre agentúru SITA.
Kubiš nepodporuje ani podobnú snahu časti KDH. Diplomacia deklaráciu zmierenia iniciovať nemieni. "Nevidíme žiaden dôvod, prečo by sme to robili."
Minister kritizoval aj spôsob, akým SMK návrh deklarácie predložila. "Ak by mali mať takéto iniciatívy úspech, musia byť najskôr prerokované na oboch stranách," zdôraznil. Podľa neho treba takéto záležitosti najskôr dobre pripraviť a prerokovať s politickými stranami a predstaviteľmi v oboch krajinách. "Takto sa záležitosti neprednášajú."
Obvinil SMK, že síce hovorí o zmierení, vecne jej však ide o konfrontáciu. "Tak, ako vyšla táto iniciatíva a s tými prvkami, ktoré si tam dala SMK, pokiaľ ide o Benešove dekréty, môže byť slovne celá iniciatíva deklarovaná so zámerom zmierenia, ale vecne to len otvára konfrontáciu," myslí si Kubiš.
SMK navrhuje, aby parlamenty deklarovali odhodlanie budovať spoločnú európsku budúcnosť a zbaviť sa historických nánosov vo vzájomných vzťahoch. Zdôraznili by stáročné spolužitie oboch národov a množstvo jeho pozitívnych čŕt, na základe ktorých možno vybudovať spoločnú víziu budúcnosti pri vzájomnom pochopení a podpore.
Uznali by problematické momenty spoločnej histórie - tri na každej strane. Maďarský parlament by podľa návrhu SMK mal vyjadriť ľútosť nad politikou maďarskej (uhorskej) vlády z prelomu 19. a 20. storočia, ktorá porušovala menšinové práva, nad poľutovaniahodnými krokmi maďarskej vlády po roku 1938 a nad vstupom vojsk Maďarskej ľudovej armády do bývalého Československa v roku 1968.
Slovenský parlament by mal vyjadriť poľutovanie nad porušovaním práv občanov maďarskej národnosti po roku 1918, nad odvlečením občanov maďarskej národnosti do Maďarska a Česka v rokoch 1945-48 a nad aplikovaním princípu kolektívnej viny. V ďalších bodoch textu by sa podľa SMK mali oba parlamenty vyjadriť k negatívnym momentom nútenej výmeny obyvateľstva po druhej svetovej vojne a smerom k budúcnosti vyjadriť odhodlanie nasledovať v národnostnej politike pozitívne európske príklady a procesy.
Časť KDH po vzniku Maďarskej gardy konštatovala zhoršenie vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskom a navrhla gestá vzájomného porozumenia. Parlamenty by mali prijať uznesenia, vyjadrujúce ľútosť nad utrpením Slovákov, vyhnaných po Viedenskej arbitráži a Maďarov, vysídlených na základe Benešových dekrétov. Zrušenie Benešových dekrétov KDH nepodporuje, považuje ich za súčasť medzinárodného usporiadania po 2. svetovej vojne. Maďarsko by mohlo prispieť k porozumeniu aj niektorými gestami, napríklad vrátiť niektoré kultúrne pamiatky, odvezené od roku 1867 až po 2. svetovú vojnu.
