Pezinok/Bratislava 14. septembra (TASR) - Sudcovia Špeciálneho súdu (ŠS) po oboznámení sa s návrhom novely Trestného zákona v časti týkajúcej sa ukladania trestov sa stotožňujú s navrhovaným riešením a vypustením neprimerane prísnej asperačnej zásady z Trestného zákona.
"Ukladanie trestov podľa súčasne platnej právnej úpravy za dva alebo viac trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami je zbytočne komplikované a obmedzuje individuálny prístup sudcu, ktorý je viazaný v súčasnosti používať špeciálne vytvorené matematické vzorce na výpočet trestnej sadzby. Súčasne platná právna úprava v osobitnej časti Trestného zákona zakotvuje spodné hranice skutkových podstát trestných činov, ktoré sú dostatočne vysoké na to, aby sa zabezpečilo primerané potrestanie páchateľa opakovanej trestnej činnosti aj bez zvyšovania dolných hraníc trestných sadzieb," tlmočil dnes TASR stanovisko pléna sudcov ŠS predseda Špeciálneho súdu Michal Truban.
Ako sa ďalej v stanovisku sudcov uvádza, navrhovaná úprava umožňuje prísne individuálne potrestanie páchateľov dopúšťajúcich sa opakovane zločinov a obzvlášť závažných zločinov, keď naďalej ponecháva, tak ako je tomu aj v súčasne platnej právnej úprave, zákonný priestor na zvyšovanie horných hraníc trestných sadzieb.
"Vytvára sa tak dostatočný priestor pre zohľadnenie všetkých zákonných kritérií na uloženie trestu tak, aby uložený trest bol nielen trestom zákonným z pohľadu platnej právnej úpravy, ale hlavne trestom spravodlivým z pohľadu nutnosti zachovania Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaného práva na spravodlivý súdny proces, neoddeliteľnou súčasťou ktorého je aj právo na uloženie spravodlivého trestu," zdôraznil ďalej pre TASR Truban.
Sudcovia by nemali mať prílišnú voľnosť pri rozhodovaní o výške trestu, najmä pokiaľ ide o minimálnu hranicu. V reakcii na návrh novely Trestného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorá je od pondelka v pripomienkovom konaní, to pred pár dňami povedal podpredseda KDH a exminister Daniel Lipšic.
Novela podľa jeho názoru totiž dáva sudcom väčší priestor pre zohľadnenie konkrétnych okolností prípadu pri určovaní výšky trestu. Prečo by mali mať takú možnosť, prečo by osoba, ktorá spácha vraždu, mala mať možnosť ísť skôr z väzenia? pýta sa Lipšic.
Podľa hovorcu ministerstva spravodlivosti Michala Jurčiho je však asperačná zásada, pri ktorej sa matematicky zratúvajú sadzby za trestné činy, nespravodlivá najmä voči prvopáchateľom, ktorí takto môžu za relatívne mierne delikty dostať aj niekoľkoročné nepodmienečné tresty.
V štátoch Európskej únie majú sudcovia dôveru rozhodovať o vine a treste na základe dôkazov. Daniel Lipšic nie je odborníkom na trestne právo a ani nikdy neobliekal talár sudcu či prokurátora, preto nevie, o čom vlastne hovorí. V oblasti trestného práva jeho vyjadrenia vyznievajú ako výroky rozprávkovej postavičky chrobáka Truhlíka, ktorý všade bol a všetko vie, odkázala Lipšicovi štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Anna Vitteková.
Podľa Jurčiho pripravovaná novela takmer vôbec nemení uplatňovanie zásady trikrát a dosť a napríklad páchateľom odsúdeným za ťažké zločiny v žiadnom prípade neumožní skôr sa dostať z väzenia. Skôr ako po troch štvrtinách trestu sa von nedostane, upozornil. Novela podľa neho obsahuje 167 zmien a je otvorená odbornej diskusii. Vrátane pripomienok pána poslanca Lipšica, pokiaľ budú vecné, uzavrel Jurči.
