Vzdelanie podľa Mikloša nie je priorita vlády

Opozíciou predložený návrh novely školského zákona je podľa poslanca Smeru-SD Pavla Gogu neprijateľný a v prípade jeho schválenia by na to doplatili celé generácie občanov.

Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) návrh naopak považuje za posun vpred a podľa neho nie je pre súčasnú vládnu koalíciu vzdelanie prioritou. Povedali to v rozprave k návrhu školského zákona, ktorý predložili poslanci Martin Fronc (KDH), Ferdinand Devínsky (SDKÚ-DS) a László Szigeti (SMK).

„Svojím obsahovým zameraním a stavbou návrh nespĺňa to, čo sa od tak významného zákona očakáva,“ povedal v rozprave Goga a okrem iného kritizoval nejasné vymedzenie základných pojmov. „Povinnú

školskú dochádzku chcete riešiť až do 18 roku fyzického veku, nepovedali ste, ale kde. Na základnej alebo strednej škole,“ pýtal sa predkladateľov.

Podľa Ivana Mikloša by návrh školského zákona posunul školský systém smerom k efektivite. Podľa vlastných slov však neverí, že ho koalícia podporí, lebo pre ňu vzdelanie nie je skutočná, ale iba deklarovaná priorita, na rozdiel od predchádzajúcej vlády, ktorá v tejto oblasti urobila konkrétne kroky. Argumentoval Programovým vyhlásením vlády, kde je 50 priorít. „Platí, že keď je prioritou všetko, nie je prioritou nič,“ povedal Mikloš a pripomenul, že vláda má v tejto oblasti problém aj napriek výkonnej ekonomike a rastúcim príjmom štátu. „Pre vás sú prioritou platby pre poľnohospodárov, vianočné darčeky vašim voličským skupinám, robíte nepremyslené kroky, ktoré vás oberajú o peniaze a ľuďom nepomôžu. Nedostatok peňazí spôsobený nekompetentnou politikou vedie k tomu, že zdrojov je málo,“ povedal Mikloš a argumentoval štátnym rozpočtom na tento rok, kde podľa neho skutočnou prioritou s nárastom bola rezerva premiéra, platby poľnohospodárom a rozpočet Protimonopolného úradu. Rozpočet regionálneho školstva narástol podľa Mikloša len tesne nad infláciu a pre vysoké školy menej ako bola inflácia, čo znamená útlm. „To je jasný dôkaz, že je to len deklarovaná a nie skutočná priorita,“ povedal Mikloš s tým, že veda a výskum je na tom ešte horšie. Hlasovanie o návrhu je podľa Mikloša pre koaličných poslancov ďalšia možnosť dokázať, či je pre nich vzdelanie skutočnou, alebo len deklarovanou prioritou, lebo návrh školského zákona posúva školstvo vpred.

Miklošovo vystúpenie bolo posledné v rozprave, o návrhu školského zákona budú poslanci hlasovať v utorok. Fronc po ukončení rozpravy poďakoval poslancom koalície i opozície za vecný tón rozpravy a tých, ktorí vydržali diskutovať až do konca, pozval na pohár vína. Predseda parlamentu Pavol Paška následne rokovanie 13. schôdze Národnej rady SR prerušil. Poslanci v ňom budú pokračovať v utorok od 9. hodiny.

Návrh školského zákona by podľa opozície mali posunúť do druhého čítania

Poslanecký návrh školského zákona nejde proti pripravovanému vládnemu materiálu a parlament by ho preto mohol posunúť do druhého čítania. Počas parlamentnej rozpravy to dnes uviedli poslanci za SDKÚ-DS Jaroslav Ivančo a Ferdinand Devínsky.

Možno ho dopĺňa, možno ho rozširuje a ide nad jeho rámec, ale nie proti nemu, preto by sme ho mali posunúť do druhého čítania, povedal Ivančo. Podľa jeho slov návrh poslancov Martina Fronca (KDH), Lászlóa Szigetiho (SMK) a Ferdinanda Devínskeho (SDKÚ-DS) predstavuje komplexný zákon reagujúci na problémy všetkých článkov vzdelávacieho systému. Ivančo zdôraznil, že základom všetkého je motivácia, keďže trh funguje na princípe ponuky a dopytu. Školy by mali súťažiť o žiakov a žiaci by mali mať záujem o kvalitné školy.

Poslanec za SDKÚ-DS pripustil, že počas minulých štyroch rokov sa nenašla politická vôľa na prijatie nového školského zákona, za posledných osem rokov sa však podľa neho v školstve vyriešilo viacero problémov zaviedlo sa napríklad normatívne financovanie, ktorého prvé náčrty predstavil ešte exminister vtedajšej SDĽ Milan Ftáčnik. V súvislosti s financovaním školstva vyjadril Ivančo ľútosť nad výškou prostriedkov, ktoré pre túto oblasť vyčlenila vláda. Kým v rokoch 2004 až 2006 išlo na školstvo 0,81-0,82 percenta HDP, v roku 2007 je to 0,75 percenta a na rok 2008 sa počíta s 0,8 percenta HDP, dodal.

Na výčitky koaličných zákonodarcov, že opozícia mala osem rokov všetky prostriedky na schválenie novej právnej normy, reagovala aj Magda Vášáryová. Minulé vlády Mikuláša Dzurindu podľa jej slov vyriešili veľké problémy v oblastiach finančného sektora, sociálneho systému, rozhýbali trh práce, ďalšie kabinety musia riešiť ďalšie veci napríklad školský zákon. Ocenila, že diskusia sa nesie v odbornom duchu.

Poslankyňa za SMK Anna Szögedi podporuje poslanecký návrh zákona. Priority podľa nej predstavuje možnosť škôl slobodne rozhodovať o vzdelávacích programoch a možnosť žiakov a rodičov vplývať na formovanie vzdelávacieho profilu.

Predkladaný poslanecký návrh si nechal Fronc vypracovať ešte ako minister školstva a jeho leitmotívom má byť rozšírenie možností pre žiakov a školy slobodne profilovať svoje učebné programy. Z hľadiska práce základných a stredných škôl ide o najdôležitejšiu právnu normu. Naposledy bola prijatá pred 23 rokmi a odvtedy sa len novelizuje.

Vládny návrh zákona by mal byť predložený v decembri.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  2. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  3. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  4. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  5. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  6. Kam do tepla v januári?
  7. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  8. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  9. Divoký Island: cesta ostrovom ľadu a ohňa
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru?
  1. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  2. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  3. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  4. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  5. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  6. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  7. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  8. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  9. Denník SME oslavuje 25 rokov rekordným počtom predplatiteľov
  10. Najinzerovanejšie zánovné auto roku 2017? Mnohých to prekvapí
  1. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 15 859
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 5 930
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 4 654
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 3 965
  5. Kam do tepla v januári? 2 492
  6. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 2 375
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 351
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 231
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 1 311
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život 1 099

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Diskriminácia, sťažujú sa veriaci na nový poplatok za sobáš

Za cirkevný sobáš sa doteraz matričný poplatok neplatil, kresťanským aktivistom sa jeho zavedenie nepáči. Ministerstvo vnútra im sľubuje stretnutie.

DOMOV

Dobré ráno: Kto je Harabin a kto ho chce za prezidenta

Konšpirácie už nestačia, Harabina chcú za prezidenta

KOMENTÁRE

Profesionálni kresťania objavili novú diskrimináciu

Úrady si účtujú poplatok za akýsi administratívny úkon.

KOMENTÁRE

Harabin je šašo, nebezpečný bude Kotleba

Kotleba nemá čo prehrať, s hanbou neodíde, môže len oživiť svoj kapitál.

Neprehliadnite tiež

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Záhadná petícia chce Štefana Harabina za prezidenta

Kto je Štefan Harabin a kto ho chce za prezidenta.

V Tatrách sa pripravte na silný vietor

Výstrahu druhého stupňa vydal Slovenský hydrometeorologický ústav.

Rašiho sesternica chce kúpiť mestské pozemky

Necelý rok pred voľbami je na stole predaj nehnuteľností pre jej autoumyváreň.

Šok číslo 2: Košice musia vrátiť ďalších 14,5 milióna eur z eurofondov

Magistrát: Brusel zmenil pravidlá počas hry. O pomoc žiada ministerstvo.

Harabin si za prezidenta trúfa, no k petícii za jeho kandidatúru sa nehlási

Občiansky kandidát na prezidenta potrebuje 15-tisíc podpisov. Bývalý šéf Najvyššieho súdu hovorí, že masovejšia podpora by ho do volieb posmelila.