Bratislava 15. septembra (TASR) - Svetová mimovládna organizácia Greenpeace, ktorú založili pred 36 rokmi v kanadskom Vancouveri odporcovia jadrových pokusov, má od roku 1993 svoju pobočku aj na Slovensku a viac ako desaťtisíc podporovateľov. Ako povedal v rozhovore pre TASR pri príležitosti uvedeného výročia hovorca Greenpeace na Slovensku Juraj Rizman, cieľom organizácie je zdôrazňovať problematiku ochrany životného prostredia a priamo ho svojimi aktivitami chrániť.
"V decembri 1989 bolo prvé informačné turné Greenpeace v Prahe, kde sa rozdávali informačné letáky o životnom prostredí," povedal a dodal, že Greenpeace sa v súčasnosti sústreďuje na dve oblasti. Jednou z nich je energetika, a to od ťažby uránu, cez obnoviteľné zdroje, klímu až po jadrové elektrárne a toxické látky, druhou je legislatíva, napríklad zákon o starých environmentálnych záťažiach, vrátane dekontaminácie a zabezpečovanie chemických látok v starých skladoch pesticídov.
Za jeden z najaktuálnejších problémov považuje Rizman vyrojenie spoločností, ktorú chcú v SR ťažiť urán. "Máme skúsenosti zo zahraničia s tým, ako vyzerajú takéto lokality, aké to prináša environmentálne riziká a riziká pre ľudské zdravie," objasnil. Vysvetlil, že pri ťažbe uránu sa na povrch dostáva aj rádioaktívny plyn radón, ktorý je podľa niektorých vedcov po fajčení druhou najčastejšou príčinou rakoviny pľúc. "Myslime si, že na Slovensku takáto ťažba nemá opodstatnenie, lebo to riziko pre ľudí a pre životné prostredie nie je adekvátne zisku, ktorý z toho bude a tiež nie je nikde napísané, že vyťažený urán ostane na Slovensku," konštatoval s dôvetkom, že tu nemáme také priestory ako v Kanade alebo v Austrálií, kde sa ťaží ďaleko od ľudí.
Problematická je podľa Rizmana aj snaha súčasnej vládnej garnitúry meniť demokratické podmienky, ako ovplyvňovanie verejnej mienky, rozhodovacieho procesu či podieľanie sa na správe vecí verejných. "Kým minulá vláda vytvorila podmienky a akceptovala prístup k informáciám, účasť na konaniach, táto vláda sa aktívne snaží z týchto procesov nás vytlačiť," zhrnul.
Ako povedal Rizman, akcie, ktoré sú mediálne najviditeľnejšie, tvoria zhruba päť percent aktivity Greenpeace. Zvyšok je kancelárska robota, práca na úrovni získavania informácií, ich spracovanie a šírenie, práca s verejnosťou, politikmi, príprava a monitoring legislatívy a odber vzoriek. "Aj tu pracujú normálni ľudia. Nie sme sekta, kde ľudia, ktorí k nám prídu, nefajčia, sú vegetariáni a v živote nepili z PET fľaše," zdôraznil. "To je veľmi častý mýtus, že si človek predstaví 40-kilového hipisáka, ktorý je po lakte zahrabaný v separovanom odpade a nevie rozprávať o ničom inom ako o životnom prostredí," dodal. "Chodia sem aj ľudia, ktorí sa prihlásia za našich aktivistov a myslia, si že budú liezť po nejakých fabrikách alebo komínoch, ale takto to nefunguje," tvrdí Rizman. Objasnil, že človek, ktorý chce byť aktivista, sa prostredníctvom školení a seminárov zoznámi, s akou problematikou sa organizácia zaoberá, ako funguje a aké sú jej princípy. "Ľudia, ktorí chodia na akcie, tam idú dobrovoľne a vedia prečo. Nie je to platený komparz, ako sa domnievajú niektorí politici."
Rizman tvrdí, že Greenpeace principiálne nejde do akcií, ktoré sú trestnými činmi. "Využívame právo, ktoré je dané, a to že človek nemusí súhlasiť so všetkými rozhodnutiami štátu alebo firiem, máme právo vyjadriť sa a nesúhlasiť," spresnil. Ako dodal, niekedy sa stane, že príde polícia, ak sa ide o nepovolenú alebo neohlásenú demonštráciu. Ale, tvrdí, "vždy sa striktne dodržiava pravidlo, že sa jedná nenásilne".
