Bratislava. Slovenská republika bude rešpektovať rozhodnutia a kroky OSN v boji proti následkom klimatických zmien na Zemi, uviedol dnes pre médiá slovenský prezident Ivan Gašparovič. Súhlasí s tými, ktorí hovoria, že nečinnosť je v tomto smere drahšia ako konkrétne kroky.
Prezident je presvedčený o tom, že do roku 2009 sa krajiny sveta prihlásia k spoločnému boju proti klimatickým zmenám na zemeguli.
"V globálnom boji nemôžeme byť všetci oblečení do názorovej uniformy, pretože tu treba vnímať reálne možnosti jednotlivých krajín," dodal prezident, ktorý počas svojho oficiálneho pobytu v New Yorku od 23. do 26. septembra vystúpi na budúci pondelok v OSN v diskusii na tému Redukcia emisií a stabilizácia klímy - ochrana našej spoločnej budúcnosti.
Celosvetový boj proti globálnemu otepľovaniu je zložitý problém, ktorý treba riešiť na odbornom základe, pripomenul I. Gašparovič, ktorý chce na túto stránku boja proti dôsledkom klimatických zmien upozorniť vo svojom diskusnom príspevku na pondelňajšom zasadnutí ku klimatickým zmenám.
"Moje vystúpenie bude o možnej pozitívnej alebo aj negatívnej spolupráci niektorých skupín pre ochranu prírody. Myslíme si, že príroda dopláca na nečinnosť človeka. Nečinnosť je nebezpečná, ak ju obhajujú laici združení v organizáciách tretieho sektora vtedy, keď treba aktívne zabrániť katastrofe," zdôraznil prezident. Na príklade Vysokých Tatier, ktoré po kalamite v roku 2004 nedostali potrebnú pomoc človeka, chce prezident v New Yorku dokumentovať deštrukčný potenciál niektorých ochrancov prírody.
Globálnym dokumentom, ktorý má prispieť k boju s celosvetovým otepľovaním, je Kjótsky protokol. Je to záväzná dohoda, podľa ktorej majú priemyselné krajiny do roku 2012 znížiť emisie šiestich skleníkových plynov priemerne o 5,5 percenta v porovnaní s rokom 1990. SR sa pripojením k protokolu zaviazala znížiť objem emisií skleníkových plynov v rokoch 2008 až 2012 o osem percent.
Protokol neratifikovalo viacero krajín vrátane Austrálie a Spojených štátov amerických. Mnohí tvrdia, že Kjótsky protokol sa nezaoberá širšími otázkami udržateľného rozvoja. Hoci môže stanoviť medzinárodný základ pre reguláciu skleníkových plynov, nezaoberá sa inými otázkami udržateľného rozvoja, ku ktorým napríklad patrí rýchly nárast populácie. Odporcovia Kjótskeho protokolu naznačujú, že tento dokument je skôr antipriemyselnou agendou ako spravodlivým pokusom o zmiernenie dôsledkov klimatických zmien.
