BRATISLAVA 19. septembra (SITA) - Na Slovensku bude podľa poslankyne SDKÚ-DS Ivety Radičovej dlhodobý dosah starnutia na rozpočet vďaka zrealizovanej dôchodkovej reforme nižší ako európsky priemer. V pokračujúcej rozprave k opozičnému návrhu ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov preto vyzvala na vecnú diskusiu o tom, čo treba upraviť, avšak pri garantovaní stability dôchodkového systému.
Radičová citovala komisára pre európske menové záležitosti, ktorý označil neriešenie dôchodkov v Európe za časovanú bombu, ktorá bez reforiem vybuchne a zdôraznil potrebu reforiem. Z jeho správy tiež Radičová citovala rozdelenie európskych krajín z hľadiska rizika dlhodobej udržateľnosti verejných financií, pričom napríklad Česko či Maďarsko patria medzi krajiny s vysokým rizikom, Slovensko vďaka reforme dôchodkov patrí do strednej skupiny spolu s Nemeckom, Talianskom, Španielskom či Veľkou Britániou. Krajiny s vysokým stupňom rizika pritom únia vyzvala na urýchlené reformy dôchodkového systému, dodala Radičová.
Podľa nej sú tri druhy reforiem - radikálny je plné nahradenie priebežného systému akumulačným, na čo sa vzhľadom na špecifický politický systém odhodlal iba Kazachstan. Druhý typ reformy vytvára popri priebežnom aj akumulačný pilier, pričom existujú popri sebe a súťažia, uplatnili ho v Chile. Tretí typ reformy sa realizuje v tranzitívnych krajinách a časť priebežného systému postupne transformuje na akumulačný pilier, pričom pôvodný priebežný systém funguje ďalej na princípe kombinácie solidarity a zásluhovosti. „Poprosím, aby sme prestali nazývať rozdelenie odvodov 9:9, to nie je pravda. Rozdelenie je 13,75:9, lebo 4,75 percenta je ponechaných pre prvý pilier v rezervnom fonde práve ako ďalšia súčasť solidarity v systéme,“ povedala Radičová.
Nutnosť reformy v rámci narastania napätia medzi príjmami a výdavkami v rámci priebežného systému má svoje dosahy v podobe deficitu v priebežnom systéme, pokračovala Radičová. Ten sa podľa nej dá odstrániť buď posunom veku odchodu do dôchodku, čo je však v praxi zložitejšie, lebo 60-ročný človek sa ťažko zamestná a preto poberá namiesto dôchodku sociálnu podporu, alebo uznaním implicitného penzijného dlhu, t. j. vypočítanie hodnoty dôchodku u tých skupín, ktoré sa nemôžu zúčastňovať na akumulačnom pilieri a následná emisia štátnych dlhopisov vo výške tohto dlhu. V tranzitívnych ekonomikách však nemohol byť pre svoju veľkú výšku a ambíciu krajín vstúpiť do eurozóny použitý.
Preto sa podľa Radičovej muselo pristúpiť ku kompromisu, pri ktorom sa do akumulačného piliera presunula časť príspevkov a vznikajúca „diera“ sa pokrýva privatizačnými príjmami a celospoločenskou solidaritou, teda zo štátnych aktív a výnosov. „Veľkosť príspevku do súkromného piliera je stanovená na hľadaní rovnováhy medzi parametrami prvého piliera, predovšetkým veku odchodu do dôchodku,“ povedala Radičová s tým, že finančné projekcie naznačujú nahromadenie penzijných aktív v najbližších 20-tich rokov v hodnote 20-30 percent hrubého domáceho produktu. Problém s ich umiestnením majú podľa Radičovej všetky tranzitívne krajiny pre nerozvinutý kapitálový trh, preto sa dočasne väčšina aktív umiestňuje do štátnych dlhopisov, ktoré sú síce bezpečné, avšak málo výnosné. „Penzijná reforma v tranzitívnych ekonomikách podčiarkla potrebu rozvoja kapitálového trhu, najmä podnikových akcií, dlh
opisov a hypotekárnych záložných listov,“ povedala Radičová s tým, že sa to dá riešiť vytvorením rôznych fondov v rámci správcovských spoločností s kontrolnými mechanizmami, zárukami a dohľadom Národnej banky a verejnosti. „Celkovo je v zákone 64 paragrafov. Ak sa nám zdá, že garancie stále nie sú dostatočné, nech sa páči, rozprávajme o nich, ale nekonzervujme stav tak, že nebude občanovi prinášať žiadne výnosy,“ dodala Radičová. „Bavme sa vecne o tom, čo je možné upraviť, ale hlavne garantujme občanom stabilitu systému,“ uzavrela.
„Uviedli ste súbor vecí, ktoré vyzerajú veľmi pravdepodobne,“ reagoval Miroslav Číž (Smer-SD) s tým, že si Radičovej vystúpenie preštuduje.
jr;pr;mt
