Benešove dekréty sú nedotknuteľné

Parlament v uznesení odmieta pokusy o spochybňovanie povojnových dekrétov. Právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli následkom povojnových dokumentov, zas vyhlásil za nedotknuteľné.

S návrhom na prijatie dokumentu prišla Slovenská národná strana Jána Slotu. Národniari nedávno ostro kritizovali návrhy SMK na odškodnenie obetí dekrétov bývalého československého prezidenta Edvarda Beneša a súvisiacich dokumentov vtedajšej Slovenskej národnej rady. Úvahy o odškodnení odmietli aj ostatné politické strany. Benešove dekréty patria k tradičným sporom medzi slovenskými stranami a politikmi SMK, ktorí zastupujú asi polmiliónovú maďarskú menšinu.

"Bolo to dávané do parlamentu, aby už nikto v budúcnosti nespochybnil Benešove dekréty," povedal dnes Slota novinárom. Podľa neho by totiž prípadné prehodnocovanie dekrétov mohlo viesť k majetkoprávnym sporom. Na základe dekrétov prišli podľa neho o veľké majetky po vojne ľudia, ktorí "kolaborovali s fašistickým maďarským režimom, ale aj samozrejme s nacistickým režimom".

Dokument naopak ostro odsudzovala SMK. "V prípade prijatia návrhu bude Národná rada tri roky po vstupe do EÚ znovu deklarovať princíp kolektívnej viny voči všetkým občanom nemeckej a maďarskej národnosti," povedal počas rozpravy poslanec SMK József Berényi. Dodal, že SMK nechce presadiť zrušenie či otvorenie Benešovych dekrétov, ale iba napravenie krívd, ktoré z nich vzišli.

Rezervovaný postoj k uzneseniu zaujala opozícia, hoci návrh podporila. "Vyhlásenie nič nového neprináša, pripomína vylamovanie otvorených dverí," povedal poslanec Eduard Kukan z SDKÚ-DS.

Československá vláda po skončení vojny presadila vysťahovanie viac ako troch miliónov sudetských Nemcov z českého pohraničia. S požiadavkou na odsun Maďarov zo Slovenska však narazila na odpor Spojených štátov a Británie. Po komplikovaných rokovaniach s maďarskou vládou sa nakoniec uskutočnila iba vzájomná výmena niekoľkých desiatok tisícov členov maďarskej a slovenskej menšiny. Okrem toho tisícky Maďarov zo Slovenska nasadili po vojne na práce v Čechách.

V dokumente je oproti pôvodnému návrhu viacero zmien

Poslanci však oproti pôvodnému návrhu prijali viacero zmien, jednou z nich je aj doplnenie zmienky o odsúdení princípu kolektívnej viny.

V prijatom texte NR SR pripomenula obete II. svetovej vojny, odmietla pokusy o spochybňovanie a revíziu zákonov, dekrétov, zmlúv a iných povojnových rozhodnutí slovenských a československých orgánov, ktoré by znamenali zmenu majetkového a právneho povojnového usporiadania. Rešpektujúc dohody medzi víťaznými a porazenými štátmi, majúc na zreteli ustanovenia Dohody o výmene obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom z roku 1946, Mierovej zmluvy s Maďarskom z roku 1947 a Štrbského protokolu z roku 1949, želajúc si rozvoj dobrých susedských vzťahov s Maďarskom a usilujúc o pokračovanie integračného procesu v Európskej únii a v pevnej vôli skončiť s otváraním otázok súvisiacich s koncom II. svetovej vojny a jej výsledkami Národná rada SR vyhlásila, že ústavné, zákonné a politické rozhodnutia v rámci povojnového usporiadania boli prijaté tak ako v iných európskych štátoch v dôsledku II. svetovej vojny a porážky nacizmu a vychádzali zo zásad medzinárodného práva reprezentovaných závermi konferencie v Postupime.

Parlament tiež v uznesení vyhlásil, že povojnové rozhodnutia reprezentatívnych orgánov ČSR a Slovenskej národnej rady nie sú príčinou diskriminačnej praxe a dnes na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy a že právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.

Uznesenie z dielne SNS by bol podľa Berényiho hanebný akt

Podľa podpredsedu SMK Józsefa Berényiho nie je cieľom strany zrušenie Benešových dekrétov, ale len ich negatívnych následkov. Povedal to v rozprave k návrhu poslancov SNS na prijatie uznesenia Národnej rady SR o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne.

Berényi uznal, že upravený text sa podobá tomu, ktorý prijal český parlament. Poznamenal však, že Postupimská dohoda, na ktorú sa odvoláva, sa vzťahovala iba na odsun Nemcov, nie Maďarov, teda je tento bod zbytočný. Berényi takisto nesúhlasil s druhým bodom textu, lebo podľa neho existujú konkrétne prípady diskriminácie v majetkovoprávnej oblasti na základe povojnových dokumentov. Pre SMK je podľa Berényiho najproblematickejší bod návrhu uznesenia, v ktorom sa de facto potvrdzuje zrovnoprávnenie všetkých predstaviteľov maďarskej národnosti s nacistami a kolaborantmi podľa kategorizácie, ktorú urobil Edvard Beneš.

Vyslovil poľutovanie, že SMK nebola prizvaná k pripomienkovaniu návrhu uznesenia. Uznesenie podľa Berényiho vracia slovenské zákonodarstvo do povojnových rokov. „V prípade prijatia uznesenia bude NR SR tri roky po vstupe do Európskej únie znovu deklarovať princíp kolektívnej viny a kolektívnej zodpovednosti voči všetkým občanom nemeckej a maďarskej národnosti, ktorí žili v povojnovom období na území dnešnej SR. Bude to hanebný akt, ktorý opäť vynesie neoprávnený verdikt nad našimi rodičmi a starými rodičmi,“ povedal Berényi s tým, že zároveň spochybní všetky doterajšie kroky súvisiace so zmiernením následkov povojnového usporiadania pomerov.

Podľa Berényiho existuje riešenie na ďalšie zmiernenie následkov tohto usporiadania prostredníctvom otvoreného úprimného dialógu. Položil otázku, prečo s výnimkou SMK a KDH nie je nik za prijatie slovensko-maďarského parlamentného vyhlásenia o zmierení. „Zrušenie negatívnych následkov povojnových rozhodnutí je oficiálnou politikou SMK, nie priame zrušenie Benešových dekrétov,“ povedal Berényi a odmietol i akékoľvek ohrozenie a spochybnenie štátnych hraníc SR. „S pocitom nespravodlivého trestu a neoprávneného obvinenia sa slobodne, rovnoprávne a plnohodnotne žiť nedá. Znovulegitimizovanie povojnového kolektívneho trestania našich predkov neprispieva k túžbe po spoločnom harmonickom budovaní SR a toto uznesenie vytvorí len jednu nefunkčnú nevykonateľnú pseudogaranciu na neexistujúcu hrozbu,“ dodal Berényi.